Ako sa dá s batoľaťom prežiť let cez trištvrte zemegule?

ako-sa-da-s-batolatom-prezit-let-cez-tristvrte-zemegule

V prvom rade treba zdôrazniť – NIE, nie sme samovrahovia. Ale cestovanie milujeme a radšej hľadáme riešenia než prekážky. A takto sme na vlastnej koži zistili, ako sa dá prežiť aj taká na pohľad hrôzostrašná vec – dlhý let s batoľaťom.

Jedno chladné a sychravé januárové popoludnie sa túlavé topánky prihlásili o slovo intenzívnejšie než dni a týždne predtým. Volanie diaľok (a otravné „Poďméééé!” mamy nomádky) sa stalo neznesiteľným a ani nevieme ako, ale s odvahou nič netušiacich sme bookovali letenky na Bali. Rozmenené na drobné, naša závislosť na cestovaní nás zlanárila na krkolomnú cestu lietadlom cez polovicu zemegule. Čakali nás dva lety s jedným prestupom – jeden 5 a pol hodinový z Budapešti do Qataru a jeden skoro 10 hodinový z Qataru do Denpasaru. Medzi nimi jeden dvojhodinový prestup na megalomanskom, supermodernom letisku v Dohe. Naspäť to isté, len prestup v Dohe trval sedem hodín. A k tomu jedno 10. mesačné bábo.

Že sme tak trochu blázni? To si mysleli a vlastne dodnes myslia mnohí. Naši kamaráti, ktorí už mali tú česť zažiť let s dieťaťom, si ťukali na čelo alebo nás s jemnou škodoradosťou obšťastňovali farbistými historkami o tom, čo všetko taký let s potomkom obnáša.

Blížil sa den D, usilovali sme sa nepodliehať panike (popravde, tak veľmi sme sa nevedeli dočkať, že znovu zažijeme tú šialenú kakofóniu vnemov a nenapodobiteľne omamné vône Ázie, až to potlačilo akékoľvek jemné náznaky hystérie). Namiesto toho sme sa strategicky pripravovali na nepripraviteľné. Ako rodičia viete, že dieťa sa v uzatvorenom priestore kedykoľvek dokáže zmeniť na biologickú zbraň s masovým dosahom. Našou misiou bolo sofistikovane neutralizovať jej účinky. Povedané ľudskou rečou – posnažili sme sa, aby nás letušky na polceste nevysadili z lietadla a aby sme to VŠETCI bez ujmy prežili. A to takto:

POZITÍVNE NALADENÍ

V prvom rade sme sa pozitívne naladili, aby z nás naše senzitívne dieťa nezacítilo ani závan nervozity a nerozhodlo sa pridať ku kolektívnej rodinnej nálade pod psa. Nie nadarmo sa hovorí, spokojná mama – spokojné dieťa. A ja som bola taká napumpovaná endorfínmi z toho, že sa opäť ideme túlať, až jednoducho nebol priestor na pochybnosti, obavy, strachy či nervozitu. Bude to dobré, prežijeme to a basta. Veď o nič nejde. Nebudeme prví ani poslední rodičia, čo letia s bábom. Zabavíme ho hračkami, pospí si (snáď) a ak príde k najhoršiemu, nuž veď nemusí byť prišnurované na sedadle ako počas jazdy autom. V krajnom prípade sa s malou nomádkou budeme celý čas prechádzať po lietadle (čo sa pri takých dlhých letoch ukázalo ako poriadne sci-fi domnienka.)

let-s-dietatom-na-dovolenku-bali

VYŠŤAVENÍ PRED ODLETOM

Zámerne sme si kúpili letenky s odletom v neskorých popoludňajších hodinách (oba lety boli nočné), pretože sme stavali na predpoklade, že cez deň malú nomádku uštveme a zvýšime pravdepodobnosť, že na palube lietadla rýchlo a bez ťažkostí zalomí spánkom spravodlivých. Keďže si však schrupla v aute cestou do Budapešte, bolo ju treba zničiť ešte aj na letisku. V odletovej hale na poschodí neďaleko nášho „gate” sme natešene objavili detský kútik a ešte natešenejší sme boli, keď ju v ňom v momente obkolesila partia malých černošských dievčatiek a začali sa s ňou naháňať. Presne tak, cesta do ríše snov nebola dlhá, zaspala v momente, ako som si ju na palube zapla bezpečnostným pásom a začala dojčiť, aby prehĺtala a neboleli ju ušká zo zmeny tlaku pri stúpaní. (K problematike vyrovnávania tlaku sa ešte vrátim.)

ŽIVOTNÝ PRIESTOR

Ako som spomínala TU, ďalší dôležitý bod našej prípravy spočíval v tom, že sme si v leteckej spoločnosti (Qatar Airways) dopredu – a bezplatne – rezervovali tzv. bulkhead seats, ktoré sa väčšinou nachádzajú pri toaletách a/alebo pri prechode z prvej triedy do druhej. Ich výhodou je viac priestoru na nohy, keďže pred nimi nebýva ďalší rad sedadiel, ale stena (na ktorú sa dá pripevniť závesná postieľka, tzv. baby bassinet). Zdôraznili sme, že cestujeme s malým dieťaťom, tieto sedadlá potrebujeme a požiadali ich, aby nám vyšli v ústrety. V Qatar Airways nám v ústrety vyšli, dokonca sa na nás usmialo šťastie a na všetkých letoch (aj keď boli inak totálne plné) sme síce sedeli v rade s troma sedadlami, ale tretie bolo prázdne. Celú „trojku” s veľkorysejším priestorom pod nohy (ktorý sa v bdelom stave zmenil na mini ihrisko) sme tak mali iba pre seba.

zavesna-postielka-baby-bassinet

ZÁVESNÁ POSTIEĽKA

Pôvodne sme si mysleli, že nám závesná postieľka (tzv. baby bassinet), ktorú (niektoré) letecké spoločnosti ponúkajú, bude zbytočná. Veď naša – vtedy vyše desaťmesačná – malá nomádka sa do nej aj tak nezmestí, veľkostne ani hmotnosťou. Preto sme ju počas letu z Budapešti do Dohy najprv odmietli. Keď sa mi však letuška uprene zadívala do očí a povedala: „To ju naozaj plánujete celých 5 hodín držať na rukách?” okamžite som pochopila. Súhlasili sme, že ju vyskúšame. A poviem vám, VĎAKA BOHU ZA ŇU. Malá nomádka sa do nej zmestila – síce natesno, bola to otázka centimetrov, ale zmestila. Mohli sme sa vďaka tomu v kľude navečerať aj si trochu oddýchnuť. A keď v nej už byť nechcela, poslúžila ako herňa a element na rozptýlenie. Okrem toho, zavesená postieľka niektorým našim spolucestujúcim bránila v tom, aby si z našich miest robili skratku pri ceste na toaletu a aby nám stále niekto neprekračoval nohy a nerušil nás. Treba však rátať s tým, že pri vzlietaní, pristávaní a turbulenciách počas letu (keď sa rozsvieti znamenie, že si máte zapnúť bezpečnostný pás a svieti dlho) musíte dieťa z postieľky vybrať. (A je jedno či spí alebo je hore). V tomto bode záleží na tom, na aký personál natrafíte. Na spiatočnom lete z Denpasaru do Dohy nás istá premotivovaná letuška donútila zobudiť malú nomádku, hoci znamenie sa rozsvietilo iba na chvíľočku a žiadne turbulencie neboli. Nervózne, rozospaté decko to následne dalo vyžrať všetkým prítomným, takže sa nám pri pristávaní bola osobne ospravedlniť jej nadriadená. :-O Na ďalšom lete, z Dohy do Budapešte, nás letuška len upozornila, že keď budú turbulencie, dieťa musí ísť z postieľky von, ale inak nerobila planý poplach. Každopádne, na základe týchto skúseností sme usúdili, že závesná postieľka je fajn, najmä keď sa chcete v kľude najesť alebo si oddýchnuť, ale na nerušený spánok je voľné sedadlo lepšie.

VYROVNÁVANIE TLAKU

Najhoršia pasáž celého letu je pre deti (ale vlastne pre všetkých zúčastnených) vzlietanie a pristávanie, keď ich v dôsledku zmeny tlaku môžu nepekne rozbolieť ušká, lebo sami iniciatívne nevedia poriadne prehĺtať alebo sú nachladnuté a podobne). Snažili sme sa tejto situácii predísť tak, že sme malú nomádku „nútili”, aby prehĺtala a tak sa jej vyrovnal tlak. V praxi to vyzeralo tak, že som ju pri vzlietaní dojčila. Mala som to v pláne aj pri pristávaní, ale v dvoch z troch prípadov moje pokusy odignorovala a pristávanie nerušene prespala. No ak nekojíte, rovnako dobre môže poslúžiť fľaša s umelým mliekom (letušky vám ho ochotne ohrejú) či s vodou. Riešením je dokonca aj cumeľ. Ide o to, aby dieťa aktívne pracovalo sánkou a pregĺgalo. PS: Dojčenie v prípade malej nomádky fungovalo aj ako efektívny uspávač hadov. Kým sme dosiahli letovú výšku a letušky začali roznášať jedlo, ocitla sa v ríši snov a ja som si len s úsmevom rozopla bezpečnostný pás a elegantne som ju vyklopila do závesnej postieľky. A užila si chvíľku voľna. 🙂

letisko-budapest

NEOKUKANÉ HRAČKY

Spiace dieťa je snom každého rodiča, ktorý sa s ním ocitne na palube lietadla. Čo však robiť, keď je drobec hore? Ako ho zabaviť? Mám teraz na mysli tú vekovú kategóriu, ktorá je ešte primalá na to, aby ju zabavili rozprávky či videohry a zároveň priveľká na to, aby iba tak „pasívne ležala a čučala do blba”. Teda je vo veku malej nomádky. My sme otázku zábavy v lietadle riešili hračkami, ktoré malá nomádka nikdy predtým nevidela a nemala „okukané.” Neplánovala som ťahať tašku plnú hračiek, preto som to poňala minimalisticky a zabalila som jej vrecko s drobnejšími predmetmi. Nešlo pritom o „klasické hračky”, skôr o obrázkové leporelá a neznáme, ale zaujímavé predmety s vlastnosťami, ktoré v tom období pútali jej pozornosť. Prežívala totiž práve fázu, že sa učila otvárať a zatvárať fľaše, tuby, obaly od krémov, škatuľky, hrubé fixky, peňaženku so zipsami a podobne. Okrem toho som zobrala aj vďačné nalepovacie papieriky (na ktoré sa dá kreslit a dajú sa všelikde nalepiť) a ďalšie predmety, ktoré mohla otvárať, skladať či rozoberať. A samozrejme, nezabudla som pribaliť jednu notoricky známu hračku, aby mala pocit domova. Väčšinu „hračiek” sme na Bali rozdali tamojším deťom a pri návrate domov malá nomádka dostala nové hračky, ktoré sme jej tam nakúpili (zaujímala ju hudba, takže vďačné bolo drevené chrastítko, ale aj lyžica z kokosového dreva, vedierko s lopatkou a hrabličkami či magnetky). Keď sme vyčerpali hračky a kreativitu a začali rátať minúty do pristávania, pomocnú ruku ochotne podali letušky. Taký babysitting po štyroch hodinách intenzívneho animačného programu na ploche 20×20 centimetrov vôbec nie je zlý!

MAXIMÁLNE POHODLIE

Dlhý let dá zabrať väčšine dospelým, nieto ešte malému bábu, preto sme sa snažili predvídať rôzne situácie. Na palube lietadiel a v letiskových halách býva často chladno a nechceli sme, aby nám z klímy nachladla, takže sme jej pribalili do príručnej tašky aj mikinu, tenkú čiapočku, prípadne tenučký šál alebo šatku, pančušky, hrubšie ponožky a tepláčiky na prezlečenie. Občas je však naopak neznesiteľne teplo, takže treba myslieť aj na ľahší variant. Suchý vzduch v lietadlách je nepríjemný, vysušuje pokožku, pery aj oči, takže platí pravidlo: zavlažovať, zavlažovať, zavlažovať. Seba aj potomka. Áno, hovoríme o pitnom režime. 🙂

Celé balenie plienok sme so sebou na dovolenku síce neťahali, ale do príručnej batožiny sme ich pribalili viac pre prípad, že by sa počas cesty niečo nečakané prihodilo – dôverne totiž poznáme, aké je to zmeškať lietadlo a tvrdnúť celú noc na letisku. A čo ak by nomádka nedajbože dostala hnačku? Nadmernú spotrebu u nás mali aj vlhčené obrúsky – nielen kvôli prebaľovaniu ale aj čistení ručičiek a rôznych predmetov. Predsa len, v lietadlách aj na letiskách sa premelie a svoje DNA zanechá veľa ľudí. Takže netreba podceniť extra dezinfekciu. Osvedčil sa nám aj prípravok Aquaint, ktorý sa podľa etikety na obale dá používať už od narodenia. Kupujeme ho v DM-ke.

letisko-priprava-do-lietadla-

POCIT BEZPEČIA

Prestupy z jedného lietadla na druhé alebo čakanie v rade na bezpečnostnej kontrole môže byť náročné – cudzie prostredie, hluk, oslepujúce svetlá, množstvo neznámych tvárí, nových vnemov – nečudo, že najmä menšie bábo z toho môže byť mimo. V takýchto prípadoch sa nám osvedčilo ubezpečiť malú nomádku, že všetko je v poriadku a je v bezpečí – a to tak, že som si ju strčila do nosiča a túlila si k sebe. S malou v nosiči ma v pohode pustili aj cez skener na letiskových kontrolách či imigračné na balijskom letisku.

Mimochodom, nedám dopustiť na svoj mäkkučký a spoľahlivý ergonomický nosič slovenskej značky Rischino, vďaka ktorému sme toho za ten rok zažili fakt veľa. Bol s nami v soľnej bani niekoľko sto metrov pod zemským povrchom aj v starodávnych chrámoch ukrytých v divokej džungli, v dave ľudí aj na skútri, prežili sme vďaka nemu nekonečné čakanie aj prerezávanie prvých zúbkov a choroby. Ak vás to zaujíma, pozrite stránku www.rischino.sk. Tie dizajny sú nádherné, však? Inak, článok o tejto neoceniteľnej cestovateľskej vychytávke uzrie svetlo sveta čoskoro.

POĎTE DO TOHO

Keď sa ešte vrátim k tým bezpečnostným letiskovým kontrolám a byrokratickým vybavovačkám ako je check-in, kontrola pasov či boarding – hoci sa im nedá vyhnúť, s dieťaťom sú paradoxne oveľa príjemnejšie. Práve z nich som mala pred našim prvým letom najväčšie obavy a ostala som milo prekvapená. Máme takú skúsenosť, že keď sme požiadali letiskový personál, aby sme sa kvôli malému dieťaťu mohli „predbehnúť” prioritne dopredu, väčšinou nám vyšli v ústrety. Bez toho, aby nás ostatní cestujúci vraždili pohľadom. Práve naopak, venovali nám chápavé úsmevy. Odhliadnuc od toho, že bezpečnostná kontrola asi prvýkrát v živote absolútne neriešila, že som v ruksaku „zabudla” celú pollitrovku s vodou a manikúrové nožničky…:-)

Keď to zhrniem, letieť s bábätkom je až na drobné kozmetické chybičky krásy vlastne väčšia pohoda! Ani nehovoriac o tom, že do dvoch rokov má drobec letenku zadarmo, platíte len za letiskové poplatky. Treba vás ešte presviedčať? My osobne už akčne šacujeme webky s lacnými letenkami. 🙂

Ako sa dá s batoľaťom prežiť let cez trištvrte zemegule?
Ohodnotiť tento článok