Ako sa naozaj cestuje s babätkom po Bali?

ako-sa-naozaj-cestuje-s-babatkom-po-bali

Hollywoodsky kasový trhák s Juliou Roberts urobil svoje a indonézsky ostrov patrí medzi najobľúbenejšie exotické destinácie. Sú však na Bali vhodné podmienky aj na dovolenku s maličkým dieťaťom?

Hovorí sa mu Ostrov Bohov. A je naozaj božský, hoci zub masovej turistiky mu z autenticity odhryzáva čoraz viac. A až znepokojujúco rýchlo. Jediný hinduistický ostrov v Indonézii napriek tomu stále charakterizujú dlhé pláže, divoké pralesy plné zlodejských opíc, panenské vodopády, mohutné sopky či vodné paláce. Nájdete na ňom malé, civilizáciou zabudnuté dedinky, aj rušné letoviská s tými najluxusnejšími podnikmi. Hipsterské kaviarničky, jógové centrá aj starodávne chrámy. A najmä milých a usmievavých ľudí. Terasovité ryžové polia, nad ktorých fotkami v časopisoch híkate, sú naozaj také zelené, žiaden instagramový filter. Pri pohľade na ne máte chuť rozpažiť ruky a objať svet. A uzučké, kľukaté asfaltky lemované mandaríkovníkmi? Zatúžite naštartovať skúter a dobrovoľne sa po nich vydať do neznáma, nechať sa pohltiť trsmi mystickej hmly, uprostred ktorej sa majestátne týči tajuplný vulkán.

Sú však cestovatelia, ktorí to vnímajú tak, že dnešné Bali je už veľmi preplnené, komerčné a predražené, stalo sa z neho také austrálske Chorvátsko. Existuje podľa nich iks lepších exotických dovolenkových destinácií. Lacnejších, menej turistických, autentickejších. A viac baby friendly. Absolútne to nepopierame, do Bali sme sa však zamilovali už dávno pred „Bali boomom”, má pre nás čaro aj napriek obrovskej komercii. A tak sme sem jednoducho chceli vziať aj našu dcéru.

Vybrali sme sa na tri týždne, pričom sme aktívne cestovali na vlastnú päsť. To znamená bez cestovky kočovať po ostrove, každé dve-tri noci spať niekde inde. Ubytovanie sme si pritom nerezervovali dopredu, ale hľadali ho až na mieste podľa toho, kam sme sa rozhodli ísť.

tour-pri-jazerach-tyrta-hangaOstrov Bohov patrí medzi rozvinutejšie destinácie v juhovýchodnej Ázii, čo znamená, že tu nemusíte riešiť, kde kúpite plienky, vlhčené obrúsky či umelé mlieko. V turistickejších oblastiach sú dobre vybavené lekárne a kvalitné nemocnice. Nájdete tu veľké supermarkety so západniarskou stravou, na každom rohu „večierky” aj trhoviská s čerstvým ovocím a zeleninou. Reštaurácie majú široký výber jedál – od indonézskej a balijskej kuchyne až po „západniarske” šaláty, smoothies, vegánsku a vegetariánsku stravu, suši, burgre, populárne Vajce Benedikt atď…Ponuka stravovania v niektorých lepších reštauráciách je dokonca na omnoho vyššej úrovni než u nás (ale aj drahšia), čiže z tohto pohľadu nemusíte mať obavy, či tam s bábom „prežijete”. V supermarketoch dokonca dostanete kúpiť aj syry, jogurty či vločky, ale keďže je to tovar určený primárne pre cudzincov – domáci ho zväčša nekupujú, nestojí práve málo. Dokonca oveľa viac než u nás.

Na veku záleží

Asi tak, ako pri každej destinácii, aj v prípade Bali platí, že veľmi záleží na tom, v akom veku sem drobca zoberiete. Dokonca niekoľkonásobne. Mali sme zrejme šťastie, že sme sem stihli prísť ešte v období, než začala byť malá nomádka pohyblivejšia. Rozumej prv, než sa z nej stala neriadená strela. Ako desaťmesačná „iba” štvornožkovala, takže sme nemuseli byť nonstop v strehu, či sa náhodou nerozbehne na rušnú ulicu plnú áut, motoriek a skútrov, alebo kde ju dáme „vybehať”. A tak sme s ňou mohli prakticky nerušene objavovať ostrov. Inú skúsenosť však mala mamička dnes dvojročného Patrika, akčná cestovateľka Jarka Fajtová, ktorá s rodinkou cestovala po Bali zhruba v rovnakom čase ako my. Malý Patrik mal rok a pol, už chodil a nájsť na ostrove destináciu, kde by jeho rodičia nemuseli byť vkuse v pozore a on sa mohol slobodne pohybovať, bol trošku problém.

Kritická doprava

Treba sa pripraviť na to, že ulice sú rušné, doprava šialená. Chodníky prakticky žiadne. S kočíkom sa na Bali priveľmi nenaprechádzate, aj keď, samozrejme, záleží od lokality. A tiež od vašej nátury a výdrže vášho kočíka. 🙂 Hlavné ulice v Ubude lemované zaujímavými obchodíkmi a podnikmi, síce majú chodníky, ale sú deravé, plné výmoľov a prasklín, takže chodiť po nich s kočíkom je skôr utrpenie. A v horúčavách kráčať s kočíkom popri ceste pri bláznivej balijskej doprave je naozaj adrenalínový šport. Mali sme tú česť vyskúšať. Ergonomický nosič je na Bali úplnou alfou a omegou všetkých rodičov malých detí, určite ho nezabudnite doma.

cestna-doprava-na-baliMnožstvo lokalít, napríklad momentálne veľmi atraktívne, hipsterské Canggu alebo napríklad obľúbené ospalé letovisko Amed – nie je kompaktných, ale naopak „rozlezených” do každého smeru. Takže, ak nechcete byť zavretí iba v rezorte, ale aj niečo vidieť, ochutnať, spoznať dané miesto, potrebujete sa presúvať. Neraz sa hotel nachádza „uprostred ničoho” a aby ste sa dostali hoci len na kávu alebo do obchodu, potrebujete prejsť aspoň pár stovák metrov. Čo, ako som spomínala, s kočíkom a v horúčavách popri ceste, nie je zábavka, ktorú túžite absolvovať desaťkrát denne.

Na Bali pritom prakticky neexistuje verejná doprava ako napríklad na Srí Lanke, ktorá inak čo sa týka turizmu a služieb paradoxne za Bali zaostáva. Žiadne vlaky, autobusy, nič. A presuny taxíkmi sú pomerne drahé. Dokonca veľmi drahé, ak ich potrebujete využívať každodenne, resp. viackrát denne. Lacnejší Uber či Hopin pritom Balijčania bojkotujú, kradne im kšefty.

Najčastejším dopravným prostriedkom domácich aj turistov na Bali sú preto skútre a motorky. Jazdia tu na nich všetci. Celé rodinky s deťmi, školáci, robotníci, prisťahovalci, turisti. Skúter vám prenajmú prakticky všade, aj na vašom hoteli. Stačí vám na to medzinárodný vodičák. Jeho zapožičanie je až smiešne lacné – plus-mínus 3,50 eura na deň. Bezdetní zrejme v tejto chvíli jasajú, pretože môžu prebrázdiť Bali krížom-krážom prakticky za facku, no s dieťaťom (alebo nedajbože s deťmi) na také čosi zabudnite. My sme s malou nomádkou skúšali jazdiť na skútri párkrát, v menej rušných oblastiach a na krátke vzdialenosti, pretože sme fakt nemali inú možnosť, ako sa dostať do civilizácie. Ale v rušnejších mestách ako je Kuta, Legian či Ubud je to dosť odvážne. Neviem, či budete chcieť riskovať.

Helma pre bábätko? Jedine, že si zaobstaráte niekde vlastnú. Takže – v mene bezpečnosti si skrátka za prepravu po Bali (prenájom šoféra) riadne priplatíte. A to pri obmedzenom rozpočte nepoteší. Mimochodom, detské sedačky im tu nič nehovoria. Ak nechcete ťahať z domu vlastnú, rátajte s tým, že na Bali sa budete presúvať bez nej.

vodna-doprava-na-baliHoci Bali je pomerne malý indonézsky ostrov, dostať sa z bodu A do bodu B vzdialeného 40 kilometrov môže pokojne trvať hodinu a pol. Aj viac. Cesty tu pritom nie sú v katastrofálnom stave, no diaľnice by ste hľadali márne. Ani železnica tu nie je. Po celom ostrove sa vinie uzučká asfaltka, cesty sú preplnené, pričom všetci jazdia priemernou rýchlosťou tak 40 km/hod. Zápchy sú tu na dennom poriadku, premávka je chaotická. A jazdí sa vľavo, tak ako v Británii.

Kam so začínajúcim chodcom?

Je skutočne na vašich osobných preferenciách, aké zážitky si chcete z Bali odniesť. Či vám postačí pobyt na jednom mieste, v jednom zo známych turistických letovísk na polostrove Bukit. Alebo zatúžite vidieť aj kúsok vnútrozemia, napríklad mestečko Ubud preslávené filmom Jedz, modli sa a miluj a jógou, ryžové polia, plantáže, vodopády, opice, neďaleké ostrovčeky Gili, podniknúť aj výlet na ostrov Lombok, čierne pláže na severe alebo ospalé východné pobrežie…

Bali je celkom iné s 9 -10 mesačným bábom, ktoré sotva začína loziť a s takmer dvojročným šidlom. Nechodiace dieťa zoberiete bez problémov hocikam. My sme napríklad s malou nomádkou absolvovali trek k chrámom Pura Lempuyan, zdolávali sme stovky schodov cez džungľu plnú opíc. Niesla som ju v nosiči, ale poviem vám, že to bolo parádne fitko. Opäť platí staré známe – čím je dieťa menšie, „nehybnejšie” a menej váži :-), tým lepšie sa s ním cestuje.

relax-pri-bazene-na-baliChodiacemu naopak už musíte vytvoriť podmienky, aby sa mohlo slobodne pohybovať a skúmať. Najmä keď sa nachádza v tom divokom období, že má za sebou prvé krôčiky a hrdo robí výjazdy do sveta, čoraz ďalej od maminej sukne.

Mamička a skúsená cestovateľka Jarka Fajtová, ktorá s priateľom a synčekom pocestovala Kanárske ostrovy, Thajsko, Škótsko či iné indonézske ostrovy, o tom hovorí:

„Ak chcete kúsok prírody, kde by ste mohli dieťa vypustiť, aby sa vyšantilo a vynaháňalo, na Bali je to trochu problém, najmä kvoli rušným uliciam a premávke. Baby friendly miesto sme našli na Nusa Dua, čo je zhluk obrovských super luxusných hotelov, také akoby malé mestečko samé o sebe. Prejdete cez vstupnú bránu a odrazu sa ocitnete na celkom inom Bali. Čistučké pláže, čistučké more, krásne trávniky, veľa priestoru. Takmer žiadne skútre, len zopár taxíkov. Okrem pláže a mora sme ocenili krásny veľký park, v ktorom ľudia podvečer behali, prechádzali sa, hádzali si frisbee. Deti sa tam hrali, jazdili na skateboardoch. Konečne „výbeh” pre malého aktívneho chodca. Keďže tieto luxusné rezorty sú dosť drahé, je riešením ubytovať sa niekde obďaleč a dochádzať na skútri alebo taxíkom. Len si za to musíte zaplatiť, nepustia tam hocikoho, pri vchode stojí kontrola.“

Pre malých chodcov a šprintérov sú super aj tri ostrovy Gili roztrúsené medzi Bali a susedným Lombokom. Väčšina turistov, ktorí prídu spoznávať Bali, do svojho itineráru zahrnú aj Gili. Ostrovčeky sú totiž známe tyrkysovou vodou, fascinujúcim podmorským životom, školami potápania a výletmi na Lombok či ostrovy Komodo. Ostrov Trawangan aj žúrmi a množstvom mladých backpackerov z celého sveta. Zvyšné dva ostrovy – Gili Air a Meno – sú zasa obľúbené u rodín s deťmi. Nejazdia tam totiž žiadne autá ani skútre, iba konské povozy a bicykle.

doprava-baliMy sme boli na Gili Air, Jarka Fajtová s rodinou na ostrovčeku Gili Meno a odporúča:

„Na Gili Meno mohol náš Patrik konečne slobodne behať. Mali sme skvelé ubytovanie uprostred ostrova, asi dve minúty za našimi bungalovmi sa pásli zvieratká. Kúsok ďalej v jednom warungu mali malú opičku a na pláži pri jednej reštaurácii sa zdržovalo dosť veľa detičiek, ktoré sa správali veľmi priateľsky. Patrik sa vždy medzi ne zamotal a spoločne sa hrali v takej stroskotanej lodičke pod stromom. Večer tam zvykla hrávať živá hudba.“

Ak môžete, vyhnite sa Kute, Legianu a Seminyaku (Double Six Beach), okrem toho, že sa tu primárne surfuje a nie kúpe, je tu ruch, hluk a plno otravných predavačov. Ja som sa poučila z predošlých dvoch návštev, Jarka s rodinou mali takúto skúsenosť:

„Nemohli sme sa v kľude prejsť bez toho, aby nám na každom kroku niekto neponúkal ležadlá, kurz surfovania, prepravu. Na pláži za nami chodievali predavači s detskými hračkami, čo Patrika zbytočne dráždilo, takže som mu musela dokola vysvetľovať, že to nebudeme kupovať. Okrem toho je tu piesok trošku tmavší, tým pádom veľmi páli. Nedalo sa po ňom behať a naháňať. Až podvečer pri západe slnka sme sa tam vedeli vyblázniť.“

Rodiny s deťmi obľubujú ešte Sanur kvôli tomu, že tam nie sú veľké vlny ako v Canggu či Kute – vychytených destináciách surferov, ale zato je tam v pohode pláž a pozvoľný vstup do mora. A tiež famózne nočné trhy, kde môžete ochutnať lahodné špeciality balijskej a indonézskej kuchyne, napríklad čierny ryžový puding s kokosovým mliekom. Rodičia si pochvaľujú aj neďaleký ostrov Nusa Penida. Menšia premávka, pekné pláže, lacné ubytovanie, pohoda. My sme ho žiaľ z itineráru vylúčili a veľmi banujeme.

priroda-sidemen-baliOkrem ostrovčekov Gili odporúčame opičí prales – Monkey Forest – v Ubude a nádherné údolie Sidemen Valley. Druhé spomínané je naša balijská „topka”. Údolie obklopené kopcami, porastenými hustou džungľou, s výhľadom na najvyššiu sopku – posvätnú Gunung Agung – je ako stelesnenie strateného raja. Neskutočná príroda, božský pokoj, o poznanie chladnejšie než inde, autentické dedinky a to „niečo magické” vo vzduchu – áno, presne to „niečo”, čo chodí na Bali hľadať toľko ľudí. A kvôli čomu Bali odpustíme aj jeho negatíva. To „niečo”, čo spôsobuje, že síce sa zaprisahávame, že nabudúce už fakt vyberieme inú exotickú destináciu, v ktorej možno nebude toľko turistov, ruch, drahšie ceny a bude vhodnejšia pre dieťa, aj tak nás to sem bude nakoniec ťahať. Lebo to balijské „niečo” je návykové. Treba ho skrátka zažiť.

Ako sa naozaj cestuje s babätkom po Bali?
Ohodnotiť tento článok