BALI: Neobjavené údolie Sidemen a rezort, kde nič „Nie je problém“

bali-neobjavene-udolie-sidemen-a-rezort-kde-nič-nie-je-problem

Kašlite na komerčný Ubud. Ak chcete zažiť nefalšovanú mágiu Bali a aspoň na chvíľu sa cítiť ako Julia Roberts v kasovom trháku Jedz, modli sa a miluj – áno, aj s vašim batôžkom lásky 🙂 — zamierte do údolia Sidemen, ešte celkom nesprzneného turistami.

Spomienky na TO miesto mi vždy zaručene rozbúchajú srdiečko. Sú také živé, akoby sme sa z nášho rodinného putovania po Bali vrátili iba včera a nie už pred ôsmimi mesiacmi. Čím viac u nás doma klesajú teploty a z krajiny za oknom sa vytrácajú farby, tým väčšmi vo mne narastá túžba vrátiť sa na ostrov Bohov. V nose priam cítim tú omamnú vôňu exotických kvetov, do uší mi udierajú mystické tóny tradičných balijských gamelanov pretkané zvukmi šťavnatej džungle, na jazyku prevaľujem lahodnú chuť čerstvej kokosovej vody…

Je zvláštným paradoxom, že všetci do nebies vychvaľujú mestečko Ubud – umelecké a kultúrne srdce Bali a jeho ryžové polia a atmosféru. Preslávil ho najmä bestseller Američanky Liz Gilbertovej a nie, nemôžeme mu uprieť isté čaro. Lenže realita je taká, že hoci v Ubude stále nájdete rezbárske dielne, umelecké galérie, štýlové butiky, obchody s prírodnou kozmetikou, hipsterské kaviarne a jógové centrá, zároveň je to aj poriadne rušné miesto prepchaté turistami. Takže o nejakej preduchovnelej atmosfére, ktorá vám poskytne jedinečnú príležitosť utiecť pred každodenným zhonom a urobiť si v hlave vytúžený prievan, sa príliš hovoriť nedá. Teda, ak sa práve nezavriete do niektorého z krásnych, ale odľahlých rezortov či víl v jeho okolí a neoddáte sa pár dňovej samote.

Aj s malým duracellkom môže byť návšteva Ubudu trošku problematická. Dve hlavné ulice sú rušné a večne im vládne živá premávka, kočíkovať po ich rozbitých chodníkoch je poriadne harakiri. Máme odskúšané. Okrem futbalového ihriska nečakajte nejaké parky alebo nedajbože detské ihriská na venčenie neposedných deťúreniec. Relatívne „baby friendly” je Monkey forest (opičí prales), ale pozor na drzé, zlodejské opice.

relax-dovolenka-sidemenAni nie dvadsať kilometrov od Ubudu sa však nachádza skutočný poklad, na ktorý sme natrafili úplnou náhodou, no napokon sa stal „hajlajtom” celého nášho takmer mesačného nomádenia po Bali. Konkrétne údolie Sidemen – Sidemen Valley. Známe najmä tým, že sa tu tkajú látky a zrodila sa tu tradičná balijská pálenka arak z kokosovej vody. Sidemen Valley nám pripadá ako oveľa pokojnejšia a viac baby friendly alternatíva, ak chcete zažiť trošku aj z vnútrozemia Bali.

V prvom rade je tu o poznanie chladnejšie než v iných častiach ostrova, pretože údolie zo všetkých strán zvierajú hory, čo je nesmierne osviežujúce pre nás aj pre našu desaťmesačnú nomádku. Nie, nepotrebujeme sveter :D, ale je tu konečne tak akurát, že sa necítime nonstop upachtení, spotení a vyšťavení horúčavami. Takže na rozdiel napríklad od Amedu, mestečka na severovýchodnom pobreží ostrova, večer po uspávaní malej nomádky si môžeme aj príjemne posedieť vonku bez toho, aby sme sa hneď potrebovali schladiť ventilátorom.

Údolie Sidemen objímajú zelené kopce porastené hustou džungľou a uprostred nich sú pomedzi ospalé dedinky roztrúsené kaskádovité ryžové políčka v takých odtieňoch smaragdovej, až sa zdajú dofarbené Photoshopom. Scenéria, ktorej sa naše oči nevedia nasýtiť, je bez preháňania rozprávková. Dokonca aj mne dochádzajú slová, ktorými by som ju opísala tak, aby sa môj opis aspoň z rýchlika približoval k realite. Jednoducho to treba zažiť.

ryzove-pole-sidemenNielen pre tú prírodu, ale hlavne pre TEN pocit. Po príchode do tohto údolia vás totiž opantá zvláštny a veľmi návykový pokoj. Akékoľvek vnútorné napätie sa rozplynie. To ticho, pokoj a mier majú asi taký účinok ako nežný dotyk niekoho veľmi blízkeho. Vo vzduchu sa vznáša niečo nadprirodzené, niečo, z čoho vám v nestráženej chvíli do očí mimovoľne vhŕknu slzy. Pretože toto je jedno z tých miest, kde je oveľa jednoduchšie vykĺznuť z obalu svojho každodenného Ja a skrátka len tak byť. Tu a teraz.

Toto je ten „genius loci”, taký príznačný pre Bali, ktorý ho odlišuje od tisícov iných, na prvý pohľad podobných destinácií.

ČO SA TU DÁ ROBIŤ?

Oplatí sa požičať si skúter (áno aj s drobcom) — premávka tu vôbec nie je taká divoká ako v Kute či v Canggu alebo v Ubude. A poriadne tento kút ostrova preloziť, dobrovoľne sa stratiť a nasávať zážitky. Celý kraj je taký akýsi spomalený a ospalý, cesty bezpečnejšie. Pre skúter aj kočík.

jazda-skutrom-okolie-sidemenKočík sme prevetrali na potulkách po okolí na druhý deň po príchode do Sidemenu. Prekočíkovali sme asi tri kilometre popri ceste (chodníky príliš nečakajte 🙂 cez dedinu Sidemen, cez rieku, ktorá preteká údolím, prešli sme mostom na druhý breh do ďalšej dediny, kde sme navštívili miestnu školu a spôsobili menšiu senzáciu. Turisti sa v tejto oblasti (chvalabohu) ešte stále nedajú vidlami prehadzovať a tak sme boli – navyše s bábom – skôr exotickou raritou. Domáci k nám posielali svoje deti, aby sa malej nomádke pozdravili a dotkli sa jej, pretože to vraj prináša šťastie.

Na tretí deň sme pobehali okolie na skútri – navštívili sme malebnú susednú dedinku Iseh, trochu bokom od hlavnej cesty, obklopenú nádhernými kaskádovitými ryžovými poliami ako vystrihnutými z katalógu, kde si zrejme turisti robia povinné zastávky a dajú pamäti svojich foťákov a smartfónov poriadne zabrať desiatkami záberov. Vedľa ryžových polí (pri ceste) sa nachádzala organická reštaurácia Warung Makan, ale pripadala nám len ako turistická pasca, lebo keď sme očami preskenovali predražený ponukový lístok, organické na ňom nemali takmer nič.

Z Isehu sme sa vrátili do Sidemenu, prešli cez most tak ako deň predtým a rozhodli sa dobrovoľne stratiť. Ocitli sme sa v akejsi dedine, kde podľa nás jakživ nepáchol žiaden turista a vyzeralo to tam ako na Bali pred dekádami rokov. Nepoškvrnené masovým turizmom. Odrazu začala svietiť na skútri kontrolka, že nám dochádza šťava. Na Bali málokde nájdete klasické čerpacie stanice, palivo (hlavne do skútrov a motoriek) sa bežne predáva na uliciach v rôznych plastových a sklenených fľašiach (aj od alkoholu), netuším odkiaľ ho domáci berú. Zastavili sme pri dome, kde sme zbadali plastové fľaše s nápisom Petrol. S malou nomádkou v nosiči som vošla do dvora a snažila sa dopátrať k jeho obyvateľom. Bola to poriadna divočina, domáci nevedeli anglicky ani ceknúť a dívali sa na nás ako na zjavenie. (Ale nie nepriateľsky, skôr užasnuto. Asi k tomu vo veľkej miere prispela aj prítomnosť snehobieleho rozprávkového bábätka v nosiči :-). Nakoniec sa nám však podarilo rukami-nohami dohovoriť, doliali sme do nádrže palivo a za intenzívneho mávania všetkých členov domácnosti (vytiahli sme z polohy ležmo či sedmo aj staršie ročníky blížiace sa vekom bezmála k stovke a všetci svorne vyšli na ulicu si nás vyobzerať) sa dali na odchod. Fičali sme ďalej až k sopke Mt. Agung (áno, k tej ktorá nedávno hrozila výbuchom). Tajuplne sa vynárala spoza hmly a zase sa do nej vnárala, akoby sa s nami hrala na schovávačku.

ryzove-polia-okolie-sidemenRozhodli sme sa to napokon otočiť a zamieriť späť, pretože sme išli už relatívne dlho, boleli nás z tvrdého sedadla zadky a popravde, netušili sme, kam vlastne mierime. Na ceste späť pri rieke v dedine Sidemen sme však odbočili na akúsi poľnú cestu a sledovali zvláštnu ceduľu s nápisom Magic resort. Ceduľa pri hlavnej ceste totiž naznačovala, že pôjde o akúsi oázu pokoja pre hostí unavených zbesilosťou doby. Očakávali sme jogínov a jogínky ako sa vláčne presúvajú so zelenými smoothies v ruke a jogamatkami pod pazuchou. Hocičo. Ale nie toto.

Na naše prekvapenie sme sa totiž po pár desiatkach metrov ocitli vo veľkom ľudoprázdnom hotelovom rezorte. V rezorte duchov. Recepcia zívala prázdnotou, veľký bazén bol vypustený a kachličky na dne popraskané. Neďaleký prístrešok so slamenou strechou, pod ktorým sa kedysi dozaista cvičila jóga, meditovalo a pod., bol zúfalo rozpadnutý. Krásna tropická záhrada s pestrými kvetmi bola zarastená a smutne spustnutá. Nikde ani nohy. Len pred vstupom do rezortu sa poflakovali akýsi domorodci pri malej dodávke, jeden z nich nám ukazoval fľašu z vodou, v ktorej plávali akési prstene vykladané farebnými kameňmi a čosi nezrozumiteľne drmolil. Z jeho hatlaniny sme vyrozumeli, že prstene vylovil z neďalekej rieky a pýtal sa, či nemáme o ne záujem.

Nie, tento priam surrealistický zážitok sa nám neprisnil ani nepochádza z mojej novej chystanej knižky, ale naozaj sa nám stal. Už chápeme, prečo mal rezort také čudné meno…:-)

Po nevšednom zážitku v rezorte duchov sme zamierili presne oproti cez hlavnú cestu do Eco darmada rezortu na brehu rieky, ktorý na rozdiel od neho funguje a sú v ňom aj ľudia :-). Dokonca tu hostia cvičia jógu, zdravo sa stravujú,meditujú a užívajú si šumenie rieky  a džungle a svoje odpojenie od sveta. V tomto rezorte totiž úmyselne nemajú wifinu. Ani ju však nebolo treba. Malá nomádka spala a my sme si dali zdravý obed, kávu, čítali si knižky a hrali scrabble, pretože v pavilóne zasadenom do šťavnatej záhrady sa okrem reštauračno-kaviarenskej časti nachádza aj kútik pre deti aj dospelých s knižnicou a rôznymi spoločenskými hrami a hračkami, ktoré si môžu hostia požičať. A bolo nám veľmi, véééľmi dobre.

infinity-bazen-s-rodinkou-nomadovKDE BÝVAŤ?

Vďaka nášmu laxnému „last minute” prístupu, keď ide o bookovanie ubytka, sa nám podarilo v údolí Sidemen vymáknuť 50% zľavu na famózne ubytovanie vo Villa Sing Ken Ken.

Za svoj život som už prespávala v desiatkach ak nie v stovkách hoteloch, penziónoch a guesthousoch rôznej kategórie a cenovej hladinky na celom svete. No málokde – a vlastne skoro nikde – som sa necítila tak „doma” ako práve vo Villa Sing Ken Ken. Taká tá domáca atmosféra, že sme sa cítili spolu s personálom ako jedna veľká rodina, nás takmer okamžite dostala do takej miery, že sa nám odtiaľ zúfalo nechcelo odísť, hoci náš zvyšný čas na Bali sa povážlivo krátil.

Nehnuteľnosť s názvom Villa Sing Ken Ken vlastní istý Austrálčan a už cca dva roky tu nielenže sám chodí na dovolenku s rodinou, ale niekoľko izieb prenajíma ako guesthouse. Jeho rukopis vidno na štýlovom dizajne izieb, prírodných materiáloch, prístupe a čistote.

Villa Sing Ken Ken sa nachádza v kľudnej časti dedinky Sidemen – takmer až na jej konci, kde prejde motorka či skúter tak raz za uhorský rok, čiže nemusíte nonstop tŕpnuť strachom čo ak vám dieťa vybehne na ulicu. Pár desiatok metrov od vily objavíte maličký obchodík, kde zoženiete v prípade potreby najzákladnejšie veci ako balenú vodu či detské plienky.

vyhlad-infinity-bazen-villa-sin-ken-kenUbytovanie pozostáva z hlavnej vily situovanej na miernom svahu obklopenom záhradou so sedením, kde sa podávajú aj raňajky, prípadne obedy či večere. Na prízemí budovy sa nachádza maličká recepcia, kuchyňa a izby pre personál. Na poschodí sú štyri izby pre hostí spojené veľkým balkónom s výhľadom na záhradu, okolité hory a ryžové polia.

Naša izba bola pomerne priestranná, čistá a štýlovo zariadená, žiadna kutica ale taká akurát, s veľkorysou kúpeľňou. Na izbe sme mali vždy dostatok uterákov, ba dokonca každý deň čerstvé kvety. Ocenili sme aj prítomnosť malých šampónikov značky Head&Shoulders. Hoci to nie je práve „naša značka”, pri troch týždňoch nomádenia a našom minimalizme čo sa týka batožiny potešili. Wifi v našej izbe a vlastne v celej hornej časti pozemku nie je prispaté ako sme zažili na iných ubytkách, takže nám netiekli nervy, keď sme potrebovali byť pracovne na chvíľu online.

Pod hlavnou budovou sa rozkladá malé parkovisko a z neho vedie miernym svahom betónový chodník (kočík ju zvládne) k dolnej časti pozemku so záhradou a nekonečným bazénom s nenormálnym výhľadom (aaach!). Pozemok siaha až dole k rieke a patria k nemu aj ryžové políčka a organická záhrada.

bazenova-zabava-villa-sin-ken-kenNekonečný bazén z jednej strany obklopuje vila samotného majiteľa a z druhej strany sa nachádza ďalšia, luxusná prízemná vilka s dvoma spálňami, obývačkou a veľkorysou kúpeľňou pod šírym nebom, ktorá sa dá tiež celá prenajať a je super pre štyroch dospelých, prípadne pre rodinu s väčšími deckami.

Bazén je fajn aj pre menšie detičky, jeho súčasťou je časť s plytšou vodou, kam sa malá nomádka zasadila ako kvietok a babrala sa s vedierkom a lopatkami 🙂 Ak detiská vodné hrátky omrzia, môžu sa venčiť v okolitej záhradke, hrať sa na tráve (áno pokosenej, tunajší personál sme videli fakt makať a neustále niečo opravovať, zametať, kosiť, skrátka pidlíkovať), zbierať kamienky a pod. Jedlo aj nápoje vám bez problémov prinesú až k bazénu, nemusíte sa kvôli tomu vracať do hornej budovy.

Inak, TEN BAZÉN – ak existuje nebo, podľa mňa vyzerá presne takto – ako nekonečný bazén s výhľadom na džungľu a ryžové polia. A ešte tak, že všade panuje ticho a členovia vašej rodiny sladko odfukujú na ležadlách pri bazéne, takže bazén máte iba pre seba, len vy a šťava z čerstvého ananásu v ruke. Áno, zažila som!!! 🙂

Mimochodom, dopriať si tradičnú balijskú masáž práve tu, pod holým nebom a s týmto výhľadom, radíme medzi naše najlepšie nápady. Hoci masáž stála takmer dvojnásobok toho, čo obvykle zaplatíte v masážnych salónoch na rušných uliciach v Ubude či v Kute, stálo to za to. Nielenže bola naozajstným balzamom na naše svaly a kosti zhumpľované trojtýždňovým vláčením ruksakov a malej nomádky, ale popri masírovaní nás obklopoval reálny spev vtákov, vôňa prichádzajúceho súmraku a vlhkosť neďalekých ryžových políčok. Neskutočný zmyslový zážitok.

villa-sin-ken-ken-sidemenNázov „Sing Ken Ken” v preklade znamená „Žiaden problém”. Veľmi trefné. Pre personál v tomto guesthouse totiž naozaj nič nie je problém. Neviem či to bolo tým, že sme boli v tom období mimo hlavnej sezóny takmer jedinými hosťami, ale počas tých pár dní sa nám pokúšali splniť všetko, čo nám na očiach videli. Nečakajte však strojenú úslužnosť a posh zaobchádzanie v rukavičkách,lebo ste si za to zaplatili nehorázne pálky. O tom nehovorím a ani to tak nebolo. Hovorím o takej prirodzenej ľudskosti a o detailoch, na ktorých v konečnom dôsledku záleží.

Raz nám dali ochutnať plod marakuje, ktorá im rástla v záhrade a keď videli, že nám neskutočne zachutil, ponúkli sa, že nám pripravia čerstvý džús, ktorý sme si zvykli vychutnať spolu s kávou vždy poobede pri bazéne. Dokázali sme tej šťavy fakt vypiť na litre, takže sme si ju aj objednávali – znovu a znovu. Aké však bolo naše prekvapenie, keď nám tie džúsy pri check-oute a finálnom platení za pobyt nenaúčtovali!! Keď sme sa na to spýtali, iba pokrčili plecami a nevinne odpovedali:

„Ale veď nám to rastie tu, v záhrade…”

Poskytnúť baby sitting, aby ste sa mohli v kľude najesť, tiež nie je problém. Malá nomádka na Bali pôsobila so svojou snehobielou pokožkou a bucľatou výplňou ako zjavenie, neraz sa za nami vyrútili celé rodiny, len aby si ju mohli poobzerať alebo sa jej dotknúť. Zažili sme aj situácie, kedy nám bola priateľskosť domácich až trošku na obtiaž, niektoré ženy a prekvapivo aj muži boli doslova vlezlí, a tak mi veruže nebolo príjemné dať ju hocikomu podržať na ruky, hoci aj len preto, aby som mohla v kľude dožuť sústo. Preto som fakt oceňovala, že tunajší personál to berie striktne profesionálne.

bezpecnostne-opatrenia-pri-nomadkeA keď sme sa spýtali na detskú stoličku, náš „majordómus” sa po pár sekundách vynašiel a odkiaľsi vyčaroval veľkú detskú cestovnú postieľku. 😀 😀 Dieťa sme do nej umiestnili s hračkami ako do ohrádky a v kľude sa naobedovali, vypili si kávu (áno, všetci zasvätení alias notoricky ubehaní – rodičia pri čítaní týchto riadkov určite chápu, že to bol pre nás skutočne silný zážitok 😀 ) Malá nomádka bola tiež spokojná, pretože to bolo pre ňu zase niečo nové.

Keď sme pri tých gastro pôžitkoch – raňajky sú v tomto rezorte už v cene izby, no okrem toho sú skutočným potešením. Každé ráno sa náš stôl doslova prehýbal čerstvým ovocím, toastami s maslom a domácim džemom, omeletou, čerstvými ovocnými šťavami a balijskou kávou. A ako sladkú bodku za raňajkami nám zakaždým priniesli špeciálny balijský koláčik s nastrúhým kokosom. Keď si všimli, že malá nomádka jedáva určité ovocie alebo že ochutnala z toastu, ďalší deň nám toho doniesli viac. Hoci sme mali pocit, že kuchyňa funguje primárne pre hotelových hostí (aj keď majú normálny vytlačený jedálny lístok) a nie pre širokú verejnosť, urobia vám obedy aj večere. A fakt nám tu chutilo. Mali sme tu zatiaľ najlepšie balijské palacinky na celom ostrove aj skvelý Nasi Goreng za 35k rupií, čo je v porovnaní s niektorými reštikami strednej triedy v Ubude alebo Canggu tak o polovicu lacnejšie.

Ak vás však omrzí kuchyňa na ubytku, žiaden problém.:-) Kúsok od vily sa nachádza niekoľko ďalších reštaurácií, warungov a rezortov, spomedzi ktorých si môžete vybrať takú, ktorá ulahodí vášmu srdiečku a hĺbke peňaženky.

Mimochodom, vo Villa Sing Ken Ken vám vedia zabezpečiť aj požičanie skútra, práčovňu, masáže, odvoz na letisko či niekam inam alebo vám zorganizujú fakultatívne výlety po ostrove a ešte mnoho iného.

prestavka-okolie-sidemenPREČO SA VRÁTIŤ…?

…Ráno nás prebúdzajú výkriky džungle, šumenie neďalekej rieky a energický džavot vtákov zmiešaný s kikiríkaním kohútov z neďalekých dediniek. Žiaden ruch a hurhaj, len my a príroda. Malá nomádka ešte sladko spí, tato nomád si šiel do bazéna zaplávať zopár dĺžok a ja stojím v nemom úžase na balkóne a celé moje Ja sa priam kúpe v tom takmer hmatateľnom pokoji a výlúčnej neprítomnosti času a zhonu. Zmocní sa ma „ten pocit”, že všetko je v poriadku, som tu správne, som „doma”…

Neviem sa vynadívať na to, čo ma obklopuje. Všetko je dokonalé, správne a božské. Je to taký pocit, akoby mi celá krajina, všetka príroda, duchovne objala. Možno znie môj opis tak trochu ustrelene, no možno presne viete, o akom pocite hovorím. Faktom však zostáva, že kvôli tomuto pocitu som sa na Bali vrátila už tretíkrát. To je ON. Znovu som ho „našla” až v údolí Sidemen, takmer až na konci našej dovolenky…

Tip na záver: Ak nechcete po Bali vyslovene kočovať a každé dva-tri dni meniť nocľah, podľa nás je údolie Sidemen skvelým východiskovým bodom na výlety po ostrove.

BALI: Neobjavené údolie Sidemen a rezort, kde nič „Nie je problém“
5 (100%) 1 hlas[ov]