Cestovanie s dieťaťom vám môže zachrániť vzťah

cestovanie-dietatom-vam-moze-zachnit-vztah

Tentokrát píšem trochu menej o cestovaní a viac o medziľudských vzťahoch. Najmä o tom partnerskom. O tom, čo sa s ním môže po pôrode udiať. A čo s tým má do činenia cestovanie.

Je po zime, exteriér s definitívnou platnosťou ovládla jar, ba priam až leto. A ja si užívam ten zriedkavý luxus, že malá nomádka už dobré dve hodinky nerušene odfukuje v kočíku na terase po mojom boku. Pôvodne som mala v pláne vychrliť recenziu na kočík alebo niečo podobné, no v hlave mi stále bzučia útržky rozhovor s kamarátmi – tiežrodičmi. Neviem ako to máte vy, no pomaly v každom treťom vzťahu z môjho okolia sa podpisujú rozvodové papiere alebo balia kufre a delia majetky. Áno, skoro v každom sú bohužiaľ aj deti. Minimálne jedno. Vek – do desať rokov. Scenár je viac-menej ten istý. Začalo sa to kaziť po pôrode. Odrazu sa jeden od druhého vzdialili, odcudzili.

Premietam nad tými takmer navlas podobnými príbehmi a prichádzam ku pre niekoho možno odvážnemu tvrdeniu: Cestovanie s dieťaťom vám môže zachrániť manželstvo. Aj vás samotných.

turistika-sri-lankaPretože po pôrode sa všetko zmení. Veď to poznáte. Odrazu nemáte čas, priestor ani energiu. Na svoje myšlienky, na svoje telo a dušu. A nie to ešte na toho druhého a jeho myšlienky, túžby a potreby. Nemáte ani len potuchy, ako sa cíti a čo si vlastne myslí. Lebo všetko ide tak akosi z rýchlika.

Prvé mesiace sa prakticky celý váš vesmír točí okolo toho malého, ukričaného hoci rozkošného batôžku. Nemáte čas na dlhší, než len pársekundový letmý bozk vo vchodových dverách. A aj na ten neraz zabudnete. Pozrieť si na pol minúty hlboko do očí, aby ste si pripomenuli, čo vás to vlastne vtedy dávno zviedlo dohromady? To vám ani nenapadne. Vášnivý sex s poriadne dlhou a šťavnatou predohrou, po ktorom sa vám vzrušujúco trasú nohy? Ha, poriadne sci-fi! Veď vy nemáte kedy ani dokončiť debatu, nieto ešte sa dobre pomilovať.

mirisa-sri-lankaVaša partnerská interakcia sa zostručnila na to najnevyhnutnejšie – a to je vo väčšine prípadov dieťa. Síce ste spolu, ale zároveň každý žije v inom svete, s inými každodennými starosťami a povinnosťami. On rieši to, ako vás uživiť, plecia sa mu prehýbajú pod ťarchou zodpovednosti, pretože už sa nestará iba o vlastný (prípadne váš) zadok. (A nie málo chlapov je z toho poriadne posratých, tomu verte!) Vy zasa riešite, ako dieťa udržať nažive – teda aby nebolo hladné, smädné, pocikané, pokakané, unavené, choré, aby mu nebola zima, teplo…A popritom bojujete s hormónami a rôznymi temnými myšlienkami, keď sa usilujete vyrovnať so skutočnosťou, že ste skrátka mama, nedá sa od toho utiecť a už to proste tak bude navždy. S tým, že sa vám hlavou preháňa všeličo, sa hanbíte zdôveriť dokonca aj najlepšej kamoške zo strachu, že vás odsúdi ako krkavčiu matku, prípadne – čo ak na vás zavolá sociálku?

Najhoršia je tá všetkým matkám zrejme dôverne známa bezmocnosť a osamelosť. Mám na mysli všetky tie prebdené noci alebo trápne chvíle v supermarkete či na iných miestach s vysokou koncentráciou obyvateľstva, keď dostane vaše dieťa záchvat revu a všetky oči sa upierajú s otáznikmi na vás. Dieťa plače a matky sú „povinné” s tým niečo urobiť, očakáva sa od nich, že vedia, čo majú robiť a že majú v talóne nejakú zázračnú paličku, s ktorou problém vyriešia. Musíme to zvládnuť samy, ježiši veď sme predsa matky, nie?! A pritom neraz absolútne netušíme, čo máme robiť. Pri pôrode fakt nefasujeme k dieťaťu v perinke aj návod na použitie. (O inštinktoch mi nič nehovorte, tie nám tento precivilizovaný svet systematicky otupuje už od narodenia).

chorvatsko-pagNaopak, vo vyššie uvedených chvíľach potrebujeme pomoc alebo aspoň nejaký prejav empatie, že v tom nie sme samy. (Keby tento článok čítali aj ockovia: Také objatie, to vám je strašne fajn vec! 🙂

Keby sa to osamelosťou končilo, to by bolo ešte super. Lenže s tým – všakáno – ruka v ruke kráča depka, frustrácia a hnev. Cítite sa ako väzeň medzi štyrmi stenami, ten bezprízorný pohľad a absencia sociálneho života. A ON si „dovolí” ísť poobede s kamošmi na futbal! Vy nemôžete ísť nikam, veď kojíte a dieťa ešte bez vás nevydrží. Vy ste tá, čo prebdie celú noc, keď drobcovi idú zuby a škaredo zazeráte, že on si v pohode vedľa odfukuje. Prečo vy?!

A keď potrebujete, aby dieťa na chvíľu zabavil, aby ste mohli aspoň poupratovať alebo si prezliecť pyžamo, tak ho pristihnete, že namiesto tvorivého rozvíjania vašej spoločnej ratolesti podľa Montessori príručky čumí do mobilu alebo do počítača!

Máte dokonca podozrenie, že neraz zdrhá z domu pred detským plačom – a áno aj pred vami. Nechápete prečo, veď ste iba nervózne, frustrované a podráždené, že už ani na ten obyčajný záchod nemôžete ísť v kľude a samy, pretože menšie dieťa si vašu prítomnosť vyžaduje plačom a staršie sa dobíja do dverí.

A navyše, navyše…sa vám zdá, že po pôrode ho už až tak nepriťahujete. Určite na vás teraz hľadí ako na nedotknuteľnú, priam asexuálnu bytosť – ako na matku svojho dieťaťa – a nie ako na femme fatale, z ktorej by najradšej postŕhal oblečenie už v chodbe. Nalejme si však čistého vína, ani ňou vlastne popri všetkých tých povinnostiach a zúfalej absencii neprerušovaného spánku nevládzete byť. Oslintané tričko proste nie je sexi, ale kedy si ho asi tak máte prezliecť?

pitigliano-talianskoOn je zasa vydesený tou novou zodpovednosťou, jeho mužnosť sa scvrkla pod návalom zodpovednosti, hoci by to v živote nepriznal. Ste dva odlišné svety, ktoré úplne odlišne prežívajú dni a realitu. On večer príde domov po celom dni v práci, a už nenájde tú ženu, ktorú si bral – tú bláznivú, spontánnu a dobre naladenú. Naopak nájde neraz vyčerpanú, nervóznu, vystresovanú cudziu osobu s mastnými vlasmi, ktorá má silné nutkanie vyrozprávať sa, hoci on po celom dni potrebuje ticho, kľud a nohy v teple.

A vy? Vydávali ste sa predsa za princa, ktorý po vás túžil a dával to patrične najavo. Ktorý vás zahŕňal lichôtkami, dotykmi, pozornosťou, bozkami a prekvapeniami. Jediné, čo predsa potrebujete viac než soľ je trocha toho ľudského, telesného tepla. Objatie, ktoré by vás ubezpečilo, že ste silné a zvládnete to. Že to, čo robíte, robíte dobre. Lebo čím viac dávame, tým viac potrebujeme. A po pôrode potrebujeme tej lásky dvojnásobok, však? Len, vysvetlíte to mužovi, ktorý sa možno nad týmto všetkým ani nezamýšľa?

Toto čudné schizofrenické a zľahka námesačné obdobie orámované absenciou spánku síce netrvá večne, vlastne len pár mesiacov, no aj tak dokáže narobiť poriadne škody. Obklopuje nás priveľa odstrašujúcich príkladov toho, že každý z dvojice novopečených rodičov si ide svoje a chtiac-nechtiac sa na seba potajomky hnevajú. Ona ho tajne obviňuje z toho, že má chuť tak dvakrát za deň vyskočiť z okna, lebo je „na všetko sama”. On sa hnevá za to, že mu ona nedáva pocit domova a pokoj.

rakusko

Niekedy je na toto všetko celkom účinným liekom cestovanie. Nie, neťukajte si teraz na čelo. Idem vám to vysvetliť. Cestovanie – to sú zážitky. Spoločné zážitky. Dva rozdielne cesty majú odrazu prienik. Na ceste sa delíte o jeden svet, jednu realitu. Musíte spoločne riešiť problémy a spoločne zbierať a vychutnávať si zážitky. Nie je to o tom, že on rieši pracovné záležitosti a vonkajší svet a vy iba dieťa, ale všetko prežívate spoločne. Zážitky sú korením. Je to šanca dať svojmu životu a vyčerpávajúcemu stereotypu oheň a znovu naštartovať vzťah. Pre mňa osobne bolo cestovanie po pôrode čosi ako terapia vlastnej duše. Hľadala som prostredníctvom samu seba, naučila som sa definovať ako mama. Pripomenula som si ním, kto naozaj som, pretože pri všetkej tej bolesti, absencii spánku, kojení, prebaľovaní, plači a absolútnej oddanosti tomu malému človiečiku som zabudla, kto vlastne som. Myslím, že veľmi pomohlo celej našej nomádej rodine, pretože nás zblížilo a zomklo.

A je pritom úplne jedno, či sa vyberiete na Bali alebo hoc i na predĺžený víkend do Terchovej. Pointa je zobrať sa, vypadnúť z kažodenného kolobehu a väzenia štyroch stien a ísť, ak cítite tú potrebu.

A áno, jasné že aj s dieťaťom. Že či to zvládne? Alfou a omegou cestovania s dieťaťom je dôvera. Musíte dôverovať sami sebe, že to zvládnete a že sa dokážete v cudzom prostredí popasovať s akýmkoľvek problémom. A pamätať si, že keď nejde o život, nejde o nič. Fakt.

dovolenka-bali

A tiež musíte dôverovať dieťaťu. Veríme tomu, že ak sa už dopredu budeme strachovať, že dieťa bude revať celú cestu lietadlom a podobne, vlastne ho k tomu „programujeme”, aby to robilo. Musíte skrátka dôverovať, že to zvládne. Chce to obrovskú dávku odvahy – vás všetkých. Ale verte, že vás tie skúsenosti obrúsia ako diamant. A o to vlastne v živote ide, nie? 🙂

Takže o vzťahu po narodení dieťaťa platí to isté čo o všetkom v živote. Skrátka sa musíte nadýchnuť a skočiť.

Cestovanie s dieťaťom vám môže zachrániť vzťah
5 (100%) 1 hlas[ov]