Cestovateľka Gabika: NA KUBE S POLROČNÝM BÁBÄTKOM

cestovatelka-gabika-na-kube-s-polrocnym-babatkom

Skúsená mamina-cestovateľka tvrdí, že práve obdobie do jedného roka je pre bábo ideálny vek aj na cestovanie do vzdialenejších destinácií. Dokonca aj na Fidelovu Kubu. Len sa netreba báť a naopak, treba sa prezieravo a dôkladne na všetko pripraviť. Zažila to na vlastnej koži. A toto sú jej grify.

Alex má štyri roky a videla už poriadny kus sveta. Ako polročná spoznávala Kubu, desaťmesačná sa túlala po Portugalsku, v 1,5 roku zbierala exotické zážitky na Filipínach, v Malajzii, Singapure či Kambodži. Kým išla do škôlky, stihla navštíviť aj Rusko, Thajsko či Nórsko. Jej rodičia, Gabika a Richard Berdisovci, trpia „diagnózou” túlavých topánok a kým sa v roku 2013 narodila ich milovaná dcérka, precestovali poriadny kus sveta, od Južnej Ameriky až po ďaleké ostrovy v Tichom oceáne.

„Už v prvých mesiacoch po jej narodení sme zistili, že nám do rodiny pribudla malá cestovateľka. Alex bola krásne a hlavne zdravé dieťa, nemali sme žiadne komplikácie. Po zdravotnej stránke nám teda nič nebránilo začať si užívať cestovanie už v trojici. Alex bola spokojná všade tam, kde sme boli s ňou. Vedela som, že keď na cestách dodržíme jej denný režim, ľahko sa prispôsobí aj novému prostrediu,” hovorí Gabika.

gabika-alex-havanaPrvým veľkým výletom Alex bola dovolenka na Kube, Berdisovci na ňu však pomaly a trpezlivo pripravovali už mesiace predtým. Začali krátkymi párdňovými výletmi po Slovensku, počas ktorých sledovali jej reakcie a temperament. „Na prvom mieste bola jej pohoda, preto sme pozorne sledovali ako zvláda kratšie aj dlhšie presuny autom, či jej nerobí problém spanie v aute, či je večer nervózna a „prestimulovaná” z náročnejšieho programu a väčšieho počtu ľudí v jej blízkosti alebo je s tým v pohode,” spomína Gabika. Potrebovali sa na svoje dieťa „naladiť”, aby dôverne poznali jej reakcie a potreby aj vo vzdialených končinách.

„Osvedčilo sa nám mať systematický denný režim. Videla som, že Alex dodáva pocit istoty, keď vie, čo bude nasledovať. A táto predvídateľnosť v kombinácii s kojením, nosením a spoločním spaním v jednej posteli jej poskytovala pocit istoty a pohodu.“

Alexini rodičia počkali na prvé základné očkovania a v januári, keď malá cestovateľka dovŕšila presne polroka, ju vzali na prvú veľkú rodinnú dovolenku za mláku. Gabikino okolie si ťukalo na čelo a viacerým nápad ísť tri týždne spoznávať Kubu aj s bábätkom pripadal šialený. Skúsení rodičia – cestovatelia však nič nenechali na náhodu.

„Vopred som si overila, aké sú v danej destinácii povinné očkovania pre deti, vybavenie tamojších nemocníc, zisťovala som aké rôzne možné exotické choroby by jej potenciálne mohli hroziť a ďalšie riziká. Informovala som sa aj na také veci ako počasie a podnebie a našu trasu som konzultovala prostredníctvom kamarátky lekárky s oddelením cudzokrajných chorôb. Zistila som si telefónne čísla na všetky nemocnice v okolí našej trasy, lekárničku som si zbalila podľa pokynov lekára a dohodla si prípadné telefonické konzultácie. S priateľským povzbudením od nášho pediatra sme sa teda vydali na svoju prvú veľkú cestu v trojici.  

gabika-richard-vinalesBerdisovci sa na Kubu vybrali bez cestovky, tak ako cestovali vždy. Neboli na jednom mieste, ale po pár dňoch sa vždy presunili inam. Navštívili Havanu, tabakové plantáže vo Viňáleš, pre Gabiku nakrajšie mesto Trinidad, revolučný Ciefuengos a cestu zakončili troma dňami relaxu na legendárnom Varadere. „Cestu som naplánovala s istým domácim Kubáncom a všetky presuny a ubytovanie riešila cez neho. Kedže internet na Kube nie je samozrejmosťou a na mnohých miestach je veľmi pomalý a nestály, plánovanie bolo časovo náročné, no nakoniec nám všetko super vyšlo.”

Ako sa lieta s bábätkom? 

„Alex zvládla vyše 10-hodinovú cestu lietadlom bez problémov. Aj na tú sme sa podľa možností dokonale pripravili. Na ceste nám nechýbal nerozlučný kamarát – ergonomický nosič, šatka na kojenie, ktorú som si často prehodila cez seba, keď sme potrebovali súkromie. Zabalila som do zásoby viac plienok pre prípad, že by lietadlo meškalo. Náhradné oblečenie pre dieťa aj pre nás. Mikroténové vrecká rôznych veľkostí a kopec papierových vreckoviek aj vlhčených obrúskov. Zopár kukuričných chrumiek na rozptýlenie pozornosti, drobné hračky, rôzne maličkosti,” vymenúva Gabika.

Základné lieky si preventívne zbalila aj do príručnej batožiny a nesmela v nej chýbať ani čiapočka pre dcérku, keďže klíma v lietadlách býva zvyčajne dosť silná. „Pri vzlete a pristávaní sa nám osvedčilo kojenie. Pri zmene tlaku sa odporúča prehĺtať, preto dospelým pomáha žuvačka a malé deti by v tom čase mali piť nejaké tekutiny, ideálne sa dojčiť.”

alex-rodinka_havanaDodáva, že pre také maličké deti je pri dlhých letoch v lietadle k dispozícii závesná postieľka (parametre max. váhy a výšky dieťaťa sa môžu líšiť). Je potrebné si ju ale objednať vopred a vyžiadať si aj špeciálne miesta na sedenie, pred ktoré sa dá postielka pripevniť. Hoci su výrazné obmedzenia, kedy sa dá postieľka použiť – dieťa v nej nesmie byť počas vzlietavania a pristávania, ani počas turbulencií, je to skvelý pomocník na dlhé, náročnejšie lety.

Ako sa cestuje autom s malým bábätkom po Kube? 

Možno vás prekvapí, že bezpečne. „Cestovali sme s tzv. vajíčkom, mali sme ho aj v lietadle a prakticky celú dovolenku nám slúžilo ako autosedačka. Bezpečnostné pásy vzadu nemal jedine veterán, na ktorom sme sa povozili v Havane. Ale inak všetky ostatné taxíky mali pásy aj vzadu, s pripútaním sedačky nebol žiadny problém, takže bezpečnostnú otázku pri cestovaní autom sme mali splnenú.

Nechceli sme si požičiavať auto, preto sme všetky presuny riešili súkromnou dopravou. Nebolo to však oveľa drahšie než zapožičanie vlastného auta. Okrem toho nám odpadlo večerné platenie za „strážcu auta“ a takmer povinné nakladanie stopárov. Časy našich presunov sme tiež napasovali vzhľadom na denný režim Alex. V tomto veku spávala doobedu aj poobede, a tak sme sa presúvali na ďalšie miesta vždy doobedu vzhľadom na jej čas spánku. V tomto veku sa nám osvedčilo celú cestu naplánovať vzhľadom na jej denný režim. Pre nás to nebolo žiadne obmedzenie a Alex bola takto oddýchnutá a spokojná.“

farmar-vinales

Kde prespať a čo jesť? 

Berdisovci chceli bývať u domácich v tzv. Casas particulares, nie v hoteloch. A podľa Gabiky to bola skvelá voľba. „Milších a srdečnejších ľudí sme stretli už snáď len v Thajsku. Z Alex boli všetci nadšení, zniesli by nám aj modré z neba.” Detskú postieľku ani extra prístelky nemuseli riešiť, pretože spoločné spanie je pre rodinku cestovateľov prirodzené. „Ubytovanie, rovnako ako všetky presuny autom,  sme mali zabezpečené cez domáceho Kubánca Jorgeho. Mnoho privátov je dnes už aj na internete. Všetky Casas Particulares sú označené na dverách modrou značkou s bielou kotvou uprostred. Všetky musia mať povolenie od štátu, že môžu ubytovať turistov. Každé naše ubytovanie bolo krásne čisté, síce skromne zariadené, no naplnené dobrou náladou a úsmevom domácich. Všade sme sa cítili srdečne vítaní.“

„Na priváte sme mali vždy aj komplet stravu, keďže také obchody, na aké sme my na Slovensku navyknutí, na Kube ešte stále nenájdete. Na Kube je jedlo na prídel, v obchodoch majú iba základné potraviny. Alex ešte pred odletom stihla ochutnať zopár prvých príkrmov. Kedže som vedela, že hlavný zdroj potravy bude mať Alex stále u mňa, s jej stravovaním na Kube som si priveľmi nelámala hlavu. Vôbec nebol problém kojiť ani na námestí v centre Havany, nikto sa na nás krivo nepozeral ani na nás nepokrikoval. Pre istotu som jej pribalila do kufra aj pár fľašiek príkrmov, ktoré nemusia byt v chladničke, ale väčšinu som nakoniec aj tak rozdala domácim. Alex si vystačila s kojením a ich domácou stravou.“ Gabika spomína, že domáci jej vždy veľmi ochotne podusili a pomixovali zeleninu, ba dokonca ju chceli aj kŕmiť. „Ochutnala tam prvykrát ananás a celé tri týždne to bola jej srdcovka. Bol úžasne sladký, úplne iný než ako dostať u nás.”

alex-gabika-vinales

Nezabudnite na plienky!

Gabika upozorňuje, že Kuba bola zatiaľ jediným miestom na svete, kde si museli priniesť vlastné plienky na celý pobyt. „Vláčili sme ich so sebou celú dovolenku vyše sto kusov, no aj tak sme na konci cesty ešte museli dokupovať. Mali sme šťastie, že v turistickom obchode už na Varadere vôbec nejaké mali. V bežných obchodoch nebolo dostať jednorazové plienky vôbec.

Pre domácich to bol doslova luxus a nemohli si ich dovoliť kupovať. Boli pomerne drahé aj pre nás, turistov. Veľmi často sa nám stávalo, že mamičky si od nás pýtali práve plienky a veci pre bábätko. Na konci cesty som takmer všetko rozdala a tá radosť v ich očiach sa nedá opísať. Nechceli peniaze, pretože v obchode aj tak nebolo takmer nič dostať. Najväčšiu hodnotu mali pre nich veci z nášho sveta, ku ktorým sa vedeli dostať len na „čiernom“ trhu, no na to nemal každý peniaze.”

„Pred cestou som na jednom cestovateľskom blogu čítala, že je skvelé priniesť domácim drobnosti, ktoré sú pre nás samozrejmosťou, no pre Kubáncov stále veľmi vzácne, ako napr. baterky, silonky, kozmetiku, slnečné okuliare, „značkové“ oblečenie. No čokoľvek, čo by pred takými 30 rokmi bolo nedostupným tovarom aj u nás na Slovensku. Vyzbrojená touto informáciou som pobalila z domu kopec drobností a rozdávali sme ich v každej Casas počas našej cesty. Slovami sa ani nedá opísať tá radosť a bola teda obojstranná :-).“

bilboard-havanaS bábätkom do sveta. A prečo nie?

Rodina Berdisovcov strávila na Kube nezabudnuteľné tri týždne. Práve tu Alex vyšiel prvý zub, ktorý našli až ráno. „Začala tu bľabotať a jej prvé „slovo” na letisku pred odletom domov bolo BABA. Takisto sa práve počas našej cesty prvýkrát zdvihla na kolienka a kľakla si na štyri. Na tieto okamihy sa nedá zabudnúť.”

Berdisovci majú za sebou veľmi veľa letov a ciest po celom svete – sami aj s dcérkou – a vedia porovnať cestovanie s dieťaťom rôzneho veku. Gabika skúsene hovorí, že práve cestovanie s polročným bábätkom bolo najmenej náročné a odporúča, aby ste sa nebáli cestovať do vzdialenejších destinácií ani s takým malým drobcom. „Pokiaľ je dieťatko zdravé a nemáte žiadne vážne obmedzenia, nebojte sa cestovať. Cestu si však dôkladne naplánujte vzhľadom na denný režim dieťatka, preverte povinné očkovania, prekonzultujte vaše plány s lekárom. V zálohe majte vždy plán B. Dieťa v tomto veku ešte pomerne veľa spí, čo je veľkou výhodou oproti starším deťom. Ako som spomínala, v tomto období som nemusela nejako extra riešiť ani stravu, základ bol stále mlieko. Dieťa ešte nechodí, nikde sa vám nezatúla. Ešte ho dokážete zaujať aj obyčajným šuštiacim igelitovým vreckom a nepotrebujete veľa hračiek ani tablety či hry od výmyslu sveta. Ešte sa nemusíte báť, že pustí do gatí, keď v preplnenom meste zahlási „kakať”. Takéto maličké dieťatko ešte neodvráva, nemusíte riešiť každodenné dohody, príkazy ani zákazy. Jednoducho ho len posadíte do kočíka alebo dáte do ergonosiča a máte celý deň na spoznávanie nových miest. No posúďte sami, nie je to úplne ideálny vek na cestovanie aj na dlhšie vzdialenosti?“

Na toto pozor!

Gabika však upozorňuje, že netreba zabúdať na jednu dôležitú vec. Dokonca tú najdôležitejšiu. „Cestovanie s dieťaťom – kamkoľvek – je ideálne vtedy, keď si ho užijú všetci – rodičia aj deti. Nesnažte sa teda splniť rôzne nezmyselné limity, nenaháňajte sa za všetkým, čo musíte vidieť a zažiť, len preto, že to videla a zažila vaša suseda či kamarátka. Cestovanie nie je o predbiehaní sa ani o súťažení. Nezabúdajte, že máte so sebou ďalšieho člena posádky a uvedomte si, že vaše cestovanie už nikdy nebude ako predtým, keď ste boli bezdetní. Prijmite fakt, že odteraz bude vaše cestovanie náročnejšie, v mnohom sa budete musieť dieťaťu jednoducho prisposobiť.

Vy svoje dieťa poznáte najlepšie a preto rešpektujte jeho hranice. Jedine tak si to spolu na cestách naozaj užijete :-)”

Cestovateľka Gabika: NA KUBE S POLROČNÝM BÁBÄTKOM
Ohodnotiť tento článok