LISABON s malými deťmi. Áno či nie?

lisabon-s-malymi-detmi-ano-ci-nie

Máte Lisabon na svojom „must see” zozname, ale váhate, či je baby friendly? Zahryznite sa do našich postrehov za a proti, ktoré sme nazbierali na vlastnej koži, keď sme v portugalskej metropole venčili našu malú nomádku. 

Fučíme do asi miliónteho strmáku. Veď ako správni nomádi nebudeme svoje zadky všade vyvážať Uberom, všakže? Radšej spoznáme hlavné mesto Portugalska autenticky po vlastných, ulicu po ulici, dlaždičku po dlaždičke. Koniec koncov, máme na to týždeň, času dosť. Náš chudáčisko kočík má vďaka tomuto dosť naivnému nápadu denne najazdené nemalé kilometre, v rámci ktorých bojuje s každou jednou jamou a puklinou na bolestivo hrboľatej a stŕmej dlažbe v labyrinte starších i novších štvrtí (tunajšie autoservisy zrejme najčastejšie opravujú odpálené tlmiče a brzdy).

Lisabon je veľmi hornaté mesto, jeho širšie centrum sa rozkladá na siedmich pahorkoch (a nevdojak mi svojim charakterom a celkovou atmoškou veľmi silno pripomína San Francisco a Rio De Janeiro).

Pri jeho objavovaní zdolávame nečakané schody, strmáky hore aj dole. Fakt nevieme, či je horšie ísť s kočíkom hore alebo dole kopcom. Napriek poriadnemu fitku sme však za ten kočík vďační. Ešte, že inak čipernej a prudko samostatnej malej nomádke chce vyvaľovať v kočíku aj dlhšie ako obligátne dve hodinky počas spánku. Do kopca totiž urobí vždy len pár krôčikov a potom sa po mne driape s neústupčivými výkrikmi „hoďe! hoďe!”….

Hoci máme radi svoj ergonosič (a v niektorých lisabonských štvrtiach ako je Alfama, Mouraria či Bairro Alto je fakt dobrým riešením), po prvom dni s ním to zabalíme. Vzhľadom na už úctyhodnú hmotnosť našej 20. mesačnej malej nomádke by sa jeho každodenné používanie rovnalo čistej samovražde pre naše chrbty. (Ale ak máte menšieho drobca, nosič je výhra).

Vydesili sme vás? Žiadna panika, nemusíte zatvárať to okno na počítači s ikonou Kúpiť letenky. Lisabon napriek jemne dramatickému úvodu je baby friendly. Momentálne tomu asi sotva veríte, ale FAKT! Portugalsko je dokonca oveľa priateľskejšie k malým ľuďom než iné európske a neeurópske destinácie, ktoré sme s ňou – alebo ešte dávno bez nej – navštívili.

cesta-na-hrad-sao-jorge-lisabon

RODINY S DEŤMI NA PRVOM MIESTE

Zažili sme to už krátko po prílete na lisabonské letisko. Na chodníku pred príletovou halou čakala na voľný taxík nechutne dlhá fronta ľudí. No keď nás chlapík, čo priraďoval voľné taxíky k čakajúcim, zbadal s dieťaťom, okamžite nás pustil dopredu a zavolal nám vozidlo. O ani nie päť minút sme už sedeli v taxíku. V Portugalsku platí pravidlo (neviem, či to náhodou nie je zákon, lebo na rôznych miestach sme videli aj cedule s upozornením), že tehotné ženy, starší ľudia a rodiny s malými deťmi majú prednosť. Všade. Na pošte, vo fronte v obchodoch, na vlakovej stanici či pri pulte v preplnenom bistre. V každom podniku a vlastne všade sú prebaľovacie pulty, hoci aj len provizórne. A ak ich niekde nemajú, ospravedlňujú sa vám a navrhnú, aby ste si prebalili dieťa hoci na stole v susednej, nepoužívanej miestnosti, na poschodí, v kancli…Detské kútiky pre deti sme nevideli takmer v žiadnom podniku (detské stoličky všade), ale zato deti v podnikoch nikomu nevadia. Vlastne nevadia nikde nikomu, práve naopak. Domáci nie sú prehnane vlezlí a nejdú vám div že nie vytrhávať decko z náručia, ale keď treba, ochotne pomôžu, pustia vás sadnúť, uvoľnia stôl či dajú prednosť na priechode pre chodcov. Domáci, nie cudzinci. Aspoň takú máme skúsenosť.

V nákupnom centre Centro Vasco da Gama pri stanici metra Oriente (a veďla Oceanária) majú dokonca vo food courte špeciálnu stanicu s mikrovlnkou a mixérom, kde si môžete pripraviť detský príkrm.

DOPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Farebné historické električky. Metro. Vlaky. Autobusy. Lode. Dokonca lanovka. Žlté električkové výťahy, ktoré vás vyvezú z horného mesta do spodného. Storočný historický elevátor. A rikše! Menšie decká, ktoré sa už namotali na dopravné prostriedky, to budú v Lisabone milovať. (Vieme čo hovoríme, v istom období malej nomádky okolo 19. mesiacov sme sa povinne museli raz do týždňa KDEKOĽVEK odviezť aspoň tri zastávky autobusom).

Ak vychytáte škaredé počasie, môžete sa do aleluja voziť niektorou z historických farebných električiek. (Len bacha, legendárna žltá 28, ktorá prechádza cez tie naj štvrte, býva poriadne napakovaná turistami, tak aby ste si odniesli zážitok, nie pocit sardinky v konzerve. Skúste si privstať a nasadnúť na ňu na zastávke Martim Moniz, čo je vlastne konečná.

Tie iné historické vyhliadkové „tours” bývajú zasa predražené, pozor na to!). Ak chcete električkový zážitok vyhajpovať, vydajte sa električkou č. 15 zo stanice Cais do Sodré (centrum mesta, Baixa) do Belému. Cestou budete míňať aj depo historických električiek.

PS: Pozor na vreckárov v električkách. Bývajú často napakované, takže príležitosť robí zlodeja.

Zoberte decká aj na jazdu tuk-tukom. Skoro som odpadla, že tieto trojkolky, také typické pre Áziu, si frčia aj v Lisabone. Nikde inde v Európe som na ne zatiaľ nenatrafila. A dalo mi to taký super multi-kulti feeling.

NENÁROČNÁ PREPRAVA

Od dopravných prostriedkov ako zážitku pre decká elegantne a plynulo prejdem k praktickej stránke – v Lisabone je super dopravná sieť. Čiže sa dostanete všade a bez nejakých stresov. Ak to nedáte sami metrom, električkami či busom (to metro a električky sme využívali asi najviac, hlavne na dlhšie vzdialenosti napr. do Belému, kratšie vzdialenosti sme chodili peši), dobre tu funguje Uber. A ceny nie sú nejaké ustrelené. (Zo štvrte Chiado sme si napr. brali Uber domov do našej štvrte Graca a platili sme 3€)

Z letiska sa môžete dostať buď taxíkom (platili sme 23€ a taxikár nás odviezol do štvrte Graca – jedna zo štvrtí v širšom centre – cesta z letiska trvala 15 minút) alebo metrom (do centra to trvá cca 30 minút, rátajte však s tým, že budete prestupovať z červenej na zelenú linku, teda ak budete mieriť do centra), na stránke letiska sa píše že aj busom a shuttle, no tieto ďalšie možnosti sme neskúšali, len taxík a metro. Metrom sme sa odviezli na letisko pri odchode domov a bolo to super pohodlné aj s dieťaťom a hlavne oveľa lacnejšie než taxíkom. (1 jazda metrom 1,40€).

Priamo v centre mesta sa nachádza vlaková stanica Rossio, odkiaľ sa pohodlne dostanete či do magického letoviska portugalských kráľov Sintra (40 minút vlakom od Lisabonu, vlaky premávajú každých 30 minút) alebo na pláže do prímorského mestečka Cascais, kde sa decká môžu šmýkať na piesočných dunách (cca rovnaká dĺžka cesty).

NÁŠ TIP: Oplatí sa nevyhadzovať kartičku Viva Viagem, ktorú dostanete pri zakúpení prvej jazdy metrom, električkou, vlakom a pod. Je totiž dobíjateľná. A tým pádom budete za jazdné platiť menej.

PARKY, ZÁHRADY A OÁZY KĽUDU

Hoci je Lisabon rušná metropola, nezmocní sa vás tu taký ten zvieravý, uponáhľaný pocit ako v iných mestách podobnej veľkosti a ľudnatosti. Aspoň my sme ho teda necítili, na rozdiel od mnohých z nás toto mesto nevycucalo energiu a nemali sme chuť z neho zdupkať. Pravda je však taká, že sme Lisabon navštívili mimo sezóny, v decembri, čiže nejakým masovým návalom sme sa pomerne elegantne vyhli a odporúčame vám to tiež).

Ak budete cítiť, že obrážanie hlavných turistických atrakcií s dieťaťom nie je nič pre vás – alebo si to „najhlavnejšie” odkrútite už za deň-dva, stále je tu čo robiť. Aj keby ste s drobcami obrážali len lisabonské parky a záhrady – odnesiete si z nich zážitok. Parkov a záhrad je pritom v Lisabone veľa. Hotové oázy pokoja, na míle vzdialené od atmosféry veľkomesta.

Medzi tie top podľa nás patrí záhrada Jardim da Estrella, ktorá sa nachádza trochu mimo centra neďaleko úžasnej katedrály Basílica da Estrella, ktorú tiež treba vidieť, a cestou k nej sme sa veruže poriadne našliapali do kopca aj z kopca. Za bránami veľkej, nádhernej záhrady nás privítajú starodávne stromy, detské ihrisko a oproti nemu špeciálne toalety len pre deti a rodiny s deťmi. A jazierko s kačicami a hrdé pávy. Na neďalekom trávniku sa chlapci naháňajú za futbalovou loptou. Opodiaľ v kaviarničke rodičia popíjajú kávu, zvyšujú si hladinku cukru typickým presladeným portugalským pečivom a popritom po očku sledujú ako ich decká naháňajú kačice. O kúsok ďalej po chodníku cez park korzujú kočíky a pristavujú sa pri stánkoch s rozličnými serepetičkami. Je víkend, a teda sa tu koná pravidelný blší trh. Plný skvostov. Objavili sme na ňom napríklad dizajnový luster za bezmála 500€. Áno, pod holým nebom, v stánku na ulici. V parku. Oproti nemu bol stánok s masážnymi kreslami. A vedľa so starými knihami a gramcami. Čo však čakáte od mesta, kde obchod so sardinkami (obrovský a predávajú sa v ňom len sardinky v konzerve) vyzerá ako kasíno, s hracími automatmi, kolotočmi a neónmi? 🙂

Našim ďalším parkovým žolíkom, ktorý vrelo odporúčame, hoci v bedekroch nepatrí medzi najkrikľavejšie „must see” atrakcie v Lisabone, je park Jardim do Principe Real (presne oproti unikátnemu nákupnému centru Embaixada situovanému v historickom neomaurskom paláci z 18. storočia). Vďaka tomu, že nie je taký masovo navštevovaný turistami, zachováva si svoju jedinečnú atmosféru. A pritom sa je na čo pozerať. Rastie v ňom totiž unikátny, mohutný cédrovník s úctyhodným vekom niekoľko sto rokov a ešte úctyhodnejšou korunou – dosahuje neuveriteľných 20 metrov v priemere. Hotová zelená klenba nad vašou hlavou. V sobotu sa v parku konajú trhy, kde dostanete rôzne umelecké a handmade výrobky či organické potraviny. Už si len kúpiť kávu do ruky a natiahnuť sa na trávu, s tvárou otočenou k slnku, zatiaľ čo sa váš duracellko šantí na detskom ihrisku…

Nám sa ešte veľmi páčila štvrť Belém. Malebná časť (alebo predmestie?) mesta s koloniálnymi domčekmi, paštileriou s najlahodnejšími pudingovými pastels de nata na svete, úchvatným gotickým kláštorom a múzeom lodí (niečo pre decká). V parčíku oproti impozantnému a dychberúcemu kláštoru sv. Hieronyma z 15. storočia je aj pekné detské ihrisko. Ak chytí vášho drobca spánok, po tomto parku rovnako ako aj po promenáde medzi Pamätníkom objaviteľov Padrão dos Descobrimentos a belémskou vežou Torre de Belém sa dobre kočíkuje (ak práve nefučí silný vietor).

KDE SA DOBRE KOČÍKUJE

Keď sme pri tom kočíkovaní. Napriek hororovému úvodu o lisabonských strmákoch v tomto magickom meste nájdete aj oblasti, kde sa kočíkuje priam parádne. Jedno z nich je spomínaný Belém a druhým je pre nás Parque das Nações – veľkom areáli s výstavnými pavilónmi pri stanici Oriente (tri stanice metra pred letiskom a tá stanica, na ktorej vystúpite, keď pôjdete do lisabonského Oceanária). Tá je šikovne spojená výťahmi a eskalátormi rovno s nákupným centrom Vasco da Gama a s promenádou, takže to šikovne zvládnete aj s kočíkom. Futuristickej časti meste dominujú budovy zo skla a kovu, široká promenáda, resp. nábrežie popri rieke s rozličnými parkami a atrakciami a hlavne bez áut, kde môžu decká behať bez toho, aby ste vy boli ako na ihlách. A oveľa lepšie sa tu kočíkuje než v kopcovitom centre mesta. Do toho máte výhľad na najdlhší most v Európe (17 kilometrový), kotviace lode, ponad hlavu vám ide lanovka a objavíte tu aj hŕstku fakt dobrých reštaurácií, kde si môžete dopriať gastro orgazmus, kým váš drobec odfukuje v kočíku. (Presne takto sme to urobili my a v reštaurácii Nova Peixaria sme ochutnali famózny krevetový burger či šalát s mangom a tuniakovým sashimi.)

OCEANÁRIUM 

Najväčšie oceanárium v Európe, kde sa celá rodina môže priam dotknúť fascinujúceho podmorského sveta je ďalším dôvodom, prečo Lisabonu pri rozhodovaní povedať svoje áno. V centrálnom akváriu od podlahy až po strop sa môžete priblížiť ku žralokom a rajám a množstvu veľkých aj malých a neraz poriadne bizarným vodným tvorom. Majú tu aj uškatce a tučniaky, veľké chobotnice, koraly, medúzy…Malej nomádke sa to nesmierne páčilo, pobehovala po oceanáriu ako pojašená, po celú dobu žvatlavo vykrikovala: „rybičky, rybičky!” Na každom rohu boli wc aj s prebaľovacími pultami a súčasťou oceanária sú aj interaktívne hry pre väčšie deti, ktorých hlavnou myšlienkou je edukácia v ochrane životného prostredia. V oceanáriu sme strávili asi dve hodinky. Lístky sme si kupovali cez internetovú stránku Oceanário, iba nám ich naskenovali z mobilu. Stáli 13€ na osobu, dieťa zdarma.

…LEBO SINTRA

Highlightom nášho týždňa v Lisabone a okolí je jednoznačne mestečko Sintra, letovisko portugalských kráľov. Hore na stŕmych braliskách sa ako z filmu vypína mohutný maurský hrad, naproti na druhom kopci zasa pestrofarebný kráľovský palác Palacio da Pena. Ani nehovoriac o mystickej studni s podzemnými chodbami v čarokrásnej záhrade Quinta da Regaleira, čo pre mňa osobne je absolútna topka celého nášho výletu. Sintra nachádza sa 40 minút vlakom z centra Lisabonu (stanica Rossio, spiatočný lístok stojí 9,80€ pre 2 osoby, dieťa zdarma) a nudiť sa tu nebudú žiadne vekové kategórie. Na tomto rozprávkovom mieste s úžasnými stromami, bujnou – priam tropickou vegetáciou – a magickými zámkami a sídlami – sa decká môžu do sýtosti vybehať, objavovať, žasnúť. A vy tiež. Dá sa tu aj dobre kočíkovať (ak sa napr. vyberiete peši z vlakovej stanice do centra mesta po promenáde). Dokonca priamo v centre pri hoteli Sintra Boutique Hotel je aj detské ihrisko.

ZÁŽITOK, KTORÝ SI POKOJNE MÔŽETE ODPUSTIŤ

Na údajne najlepší baby friendly hotel v Európe – Hotel Martinhal Lisboa Hotel som sa namotala už len pri prezeraní galérie na ich webovej stránke. Pri sume za noc (200€) mi však srdce spadlo až do nohavíc, tak tam ešte bohužiaľ nie sme. Napriek tomu som však bažila aspoň po úlomku skúsenosti. Aby som sa mohla s vami o ňu podeliť. A tak sa teda delím. Vybrali sme sa sem na kávu, prípadne na večeru a hlavne aby sa dieťa aspoň pohralo v hotelovom detskom kútiku, keďže na fotkách vyzeral fakt super. No popravde, ostali sme z našej návštevy sklamaní. Po prvé, v hotelovej reštaurácii/kaviarni bol iba taký mini kútik – keďže sme neboli hotelovými hosťami, do toho druhého, obrovského kúta nás nepustili. Reštaurácia zívala prázdnotou, len my a jeden chlapík, ktorý bol kuchárom a čašníkom v jednom. V detskom kútiku – ak to tak vôbec možno nazvať – sa nachádza iba stôl s farbičkami a pár nezáživných hračiek. A jedno také auto, ktoré môžu deti akože šoférovať. Kútiky v mnohých našich slovenských kaviarňach sú lepšie vybavené. Hoci v ponuke bolo aj detské menu (síce so zaujímavými jedlami ale dosť nedetskými cenami), po krátkej úvahe sme si objednali iba dve kávy, jednu citronádu, jeden koláč, pre dieťa niečo ako praženicu (ktorú doniesli len ako čisté vajíčka, bez akejkoľvek oblohy a chlieb sme museli platiť extra – 1€, nie že by sme ho aj zjedli). Vo vitríne s koláčmi som objavila aj také tie ovocné kapsičky Ella’s kitchen, ktoré malej nomádke občas kupujem aj na Slovensku na cucanie do kočíka, keď je fakt kríza. Nadšene som zobrala zo dve a až pri platení som s hrôzou zistila, že jednu predávajú za 4,50€! Dohromady sme za to, čo som vymenovala v predchádzajúcich riadkoch, platili 23€. Dosť sila. Nevadí mi, ak toľko zaplatíme za gurmánsky zážitok. No tento sme si mohli pokojne odpustiť.

NA ZÁVER

Ak u vás platí, že kopec nie je prekážka, do Lisabonu sa beznádejne zamilujete. Je zážitkom pre celú rodinu, ak si nezabudnete zbaliť pohodlné topánky, kondičku a bundu, ktorú vietor len tak nepodfúkne. Alebo si skrátka urobte taký program, že sa neuchodíte. Aj keď to asi nie je úplne možné, lebo v Lisabone platí pravidlo, že je nutnosť zdolať aspoň jeden kopec denne.

Na druhej strane, treba sa na to pozrieť aj pozitívne. Pešia prehliadka Lisabonu je podobná ako vysokohorská turistika. Zo všetkých tých pastéis, ktorým je jednoducho absolútne nemožné odolať, hlavne tým teplým, chrumkavým, s božským pudingovým krémom (keďže na vás číhajú vo frenkvencii každé tri metre), naskakujú tukové vankúše na rôznych telesných partiách jedna radosť. Takže vychodiť ich je to najlepšie riešenie. Povedané inými slovami, v Lisabone sa dá doslova žrať bez výčitiek. Lebo to skrátka vychodíte. A veruže budete mať poriadny dôvod, prečo sa neobmedzovať.