Matka – cestovateľka v zácviku

matka-cestovatelka-v-zacviku

Dve matky, dve deti a štyri dni. Celé štyri dni mimo domova. Čo si mám preboha zbaliť?!? Po byte pobehujem ako splašená kobyla. Moje polonahé trojročné dieťa kričí zo záchoda, že mu mám – citujem – utrieť riťku. A v tom si s krajným zdesením uvedomím, že som – preboha!! – zabudla kúpiť leukoplasty.

Vzdávam to. Toľký stres k životu fakt nepotrebujem. Zavolám jej. Svojej spolupáchateľke (mame nomádke), ktorá to má všetko na svedomí. Je skúsenejšou cestovateľkou, tá už bude vedieť, čo mám robiť. A hlavne je súčasťou zájazdu, takže nie je o čom.

„Mám cestovnú horúčku moja, som v totálnom zadku, neviem čo mám zbaliť,” vysypem zo seba, keď počujem v telefóne jej zamatový hlas.

„Milujem ťa,” ozve sa na druhom konci a nasleduje asi polminútový smiech.

„Nesmej sa mi, vážne! Zabudla som kúpiť leukoplasty.” pokračujem nástojčivo.

„Na čo sú ti leukoplasty? Veď ideme do civilizácie! Je to len hodina cesty autom!!” povie nechápavo a ďalej sa mi nekompromisne smeje.

„Akože na čo?! A čo ak si malý obije kolienko, čím ho ošetrím?!” opýtam sa jej nechápavo a vážnosť v mojom hlase naznačuje, nech si láskavo z leukoplastov prestane robiť srandu.

Kamoška sa snaží stlmiť môj stres a k situácii pristúpi racionálne. Vycíti hystériu začínajúcej matky-cestovateľky, a tak sa mi snaží citlivo predostrieť nejaký reálny postup: „Pozri. Zabaľ malému dôležité veci, ako je cestovná postieľka, jedlo, kočík. A z oblečenia zo tri tričká, kraťasy, jedno pyžamo.”

„Jedno pyžamo? Ale čo ak sa v noci dočúra?” namietnem pobúrene. Nasleduje niekoľko minútový hurónsky smiech.

Do čoho sa zbaliť? Chaos. Stres.

Som matka a dlho som nikde nebola. S malým Macom som ešte nikdy neprekročila hranice Slovenska. (Prosím vás, cestovateľskí fajnšmekri, ktorí máte prechodenú polku sveta s nosičom a kočíkom, nesúďte ma. Ja totiž s cestovaním práve začínam.) Donedávna sme chodievali predovšetkým na dva-tri dni do hôr a prespávali sme v horských chatách. Alebo sme sa vybrali na jednodňové výlety za zvieratkami a detskými atrakciami.

cestovatelka-klara-nomadVäčšinou viem presne, ako efektívne zbaliť seba a svoje dieťa tak, aby nám nič nechýbalo. Prípadne sa upokojujem tým, že chýbajúcu vec jednoducho niekde kúpim alebo situáciu vyriešim za pochodu. Na mojom kľude pridáva aj prítomnosť môjho chlapa. Z logického hľadiska je to blbosť, pretože keď mi niečo chýba, tak mi to chýba, a nezáleží na tom, či mám pri sebe chlapa alebo nie. Ale z emocionálneho hľadiska sa cítim skrátka bezpečne a akýkoľvek možný problém hravo zvládnem – veď mám pri sebe muža, otca svojho dieťaťa.

Čo sa však stane s matkou a jej psychikou, keď chlapa nechá nekompromisne doma a vydá sa na dovolenku sama s dieťaťom a kamarátkou – ďalšou matkou – ktorá tiež berie so sebou svoj „batôžtek lásky”?

Presne vám poviem, čo sa stane. ZAČNE STRESOVAŤ!!!

Hystericky som pobehovala po byte a snažila som sa rozlúštiť záhadu, koľko toho budem potrebovať na štyri dni. Najskôr som sa začala baliť do kufra, strednej veľkosti. Potom mi však došlo, že do auta (tiež strednej veľkosti) sa musia zmestiť ešte aj dva kočíky, cestovná postieľka a batožina.

Kufor strednej veľkosti som teda odložila naspäť do rohu izby a začala som sa obzerať po nejakých cestovných taškách. S hrôzou som zistila, že obe moje menšie cestovné tašky majú dokafraný zips, a tak ich jednoducho nezapnem.

Áno! Zvolila som „transparentné balenie” tak, aby mal každý dokonalý prehľad o obsahu mojej tašky, pretože sa nedá zapnúť. Nehanbím sa za to. Transparentnosť je predsa v kurze, no nie?!

Poučenie? Uistite sa pred odchodom na dovolenku dostatočne včas, či máte tašky a kufre správnej veľkosti – a najmä plne funkčné. Inak budete musieť staviť na transparentnosť, čo je v kufri auta relatívne O.K., ale niekde v autobuse či na letisku to už nemusí byť taká haluz.

nomad-klara-v-akciA čo vôbec zabaliť? Panika. Hystéria.

Čo teda zbaliť tri a pol ročnému dieťaťu na štyri dni mimo domu? Začala som nevyhnutným. Zbalila som cestovnú postieľku, keďže ubytovanie sme riešili štýlom: jedna izba, dvaja dospelí a dosť. Deti sa nejako „stratia”. Môj malý v tejto cestovnej postieľke navyše spáva aj doma, je na ňu navyknutý a bude mať pocit bezpečia.

Zbalila som aj kočík – buginu – pre prípad, že by mi malý zahlásil „Maminka nevládzem!”, aby som potom nemusela vláčiť 17 kíl mäsa a kostí na rukách, celá dopotená s roztečeným make-upom. Má to byť predsa dovolenka.

Pribalila som mu aj jeho deku, ktorú má od narodenia, a bez nej jednoducho nezaspí. Nasledoval jeho vankúšik a hračky. Malé, spratné, obľúbené, ale aj neokukané pre prípad núdze.

Jedlo: banány, ovocné kapsičky, kvalitnú instantnú kašu, nejaké snacky na cestu a všetko, čo potrebujem na prípravu večerného a ranného kakavka.

Oblečenie bol už tvrdší oriešok, riadila som sa však pocitom. Do tašky som hodila asi štyri tričká, na každý deň jedno, dvojo kraťasov, dvojo teplákov, nejakú hrubšiu mikinu a tenšie tričko s dlhým rukávom. Dve pyžamá, a väčšie množstvo spodného prádla. „Slipikov” a ponožiek, kvôli cikacím, kakacím a iným nehodám nie je nikdy dosť.

Nezabudla som ani na plavky a uteráky.

Myslím, že svojho malého Maca som zbalila dobre a efektívne. Nakoniec som využila takmer všetko oblečenie a aj keby ho bolo menej, nebol by problém oblečenie jednoducho preprať v umývadle, zavesiť a hotovo.

mamy-cestovatelky-na-vyletePri balení dieťaťa som sa spoliehala na inštinkty, tie však pre mňa samotnú tragicky neplatia. Keď prišlo na moje vlastné oblečenie, začala som vážne panikáriť. Netuším, čo budem a nebudem potrebovať, a tak som na to šla vylučovacou metódou. Spodné prádlo, ponožky, plavky a jedno pyžamo. O.k! A čo ďalej?

Ďalej si predstavte matku, ktorá dlho nikde nebola a má nevysvetliteľnú potrebu sa parádiť. Veď ide predsa na dovolenku! Nahádzala som do tašky šaty, sexi overal s volánikom, sukničky a tričká, nejaký zladený outfit určený pre chladnejšie počasie a množstvo ďalších zbytočností. Výsledok? Plná taška mojich handier, ktoré sa – ako inak – ukázali byť navyše. To som však pri balení netušila. Nabudúce asi ako prvé pobalím svoje veci. Budem totiž stále myslieť na to, že do tašky treba ešte umiestniť veci môjho syna. Snáď to bude dobrý trik, ako sa zbaviť syndrómu „toto sa mi určite zíde”.

S kozmetikou to šlo hladko. Opaľovacie krémy, detský sprcháč a šampón, ktorý som používala aj ja. A samozrejme celý môj kozmetický svet, keďže milujem make-up a bez neho to v mojom živote jednoducho nejde. Toto je asi jediná vec, v ktorej som vážne pipka. (A nehanbím sa za to!!)

Čo sa týka lekárničky, tam to bolo je o to ťažšie. Spoliehajúc sa na vybavenejšiu lekárničku svojej spolucestovateľky, som vzala len detský nurofen a panadolové čípky pre prípad, že by malého chytili vysoké horúčky, ktoré by neklesali a musela by som striedať preparáty. Nezabudla som ani na physiomer a kvapky do nosa. Hoci tie prekliate leukoplasty som zabudla, spoliehala som sa na existenciu nejakej lekárne v dosahu ubytka. Pre seba som hodila do tašky blister ibalginu, mysliac na svoju periódu a rannú opicu. Predsalen, keď si nevytrénované matky večer na balkóne šľahnú (ani neviete, ako by som chcela napísať, že „poldecko“) pivo alebo pohár vína, má to svoje dôsledky. 🙂

Sexi diva? Ani náhodou!

Vzrušenie a radosť, že začínam cestovať a odchádzam sama (bez chlapa) s dieťaťom do neznáma, vo mne vyburcovalo poriadne emócie a rôzne predstavy. Zladené outfity, vejúce vlasy, iba ja…a kočík. Alebo ja ako sa rozradostene hrám s deťmi, mám super look, dokonale nalakované nechty a nepotím sa. (Nie, nedrogujem, ak by vás to po prečítaní predchádzajúcich pár viet napadlo…)

Áno aj takéto haluze môže mať začínajúca matka – cestovateľka pod vplyvom – pre mňa – ešte neznámych hormónov.

A teraz jedna veľká pravda: Neklamte samy seba tak, ako ja. Na dovolenke s deťmi jednoducho nebudete sexi Bohyňa a bodka. Ukázalo sa, že v batožine som mala iba samé nefunkčné handry.

A tušíte správne, ak si myslíte, že svoj sexi overal s volánikom som si neobliekla. Pri rýchlom čuraní pri dieťati, ktoré nekompromisne otvára dvere zo záchoda, pričom vy ešte sedíte s holým zadkom na mise, sú overaly priam smrť. Nemáte totiž len holý zadok, sedíte vlastne na mise iba v podprsenke. No máte toto zapotreby? Akoby nestačilo, že môj malý vybľakuje z kabínky: „Maminka, utri si „šušurku”.

Moja prvá sólo matkovská dovolenka teda vyzerala v praxi tak, že som behala okolo detí a kočíkov v dlhých šatách určených do horúceho mesta s kamarátkami na kávu a limonádu. A tie isté šaty som mala na sebe DVA DNI PO SEBE. Na ďalší deň som sa nasúkala do úzkej rifľovej sukničky a v duchu som na ňu nadávala a zároveň som ju prosila, aby nepraskla. Preklínala som samu seba, že som si nevzala tie rifľové kraťasy alebo nejaké šortky a obyčajné tričko, ktorého mi nebude ľúto, keď na ňom pristane paradajková omáčka.

Doma som si hovorila, že kraťasy si určite neoblečiem, necítim sa na to, aby som svetu vystavovala rozmľandravené stehná. Viete čo? Po výsostne bejby dovolenke plnej potu, piesku, a skákacích atrakcií hovorím: kašľať na rozmľandravené stehná!

Bolo mi veľmi ľúto mojich nabalených lakov na nechty a tieňov na oči, ktoré na mňa deň čo deň smutne vykukujú z kozmetickej taštičky. Ale pri tých dvoch malých šelmách som bola rada, že som si ráno na tvár naplácala aspoň nejakú „omietku”, obaja mi totiž ráno v kúpeľni veľmi radi robili spoločnosť. (viď fotodokumentácia)

nomadi-priprava-do-sveta

Takže do budúcna, sexi – nesexi, dôležitá je funkčnosť a pohodlie. Ak teda nechcete vyzerať ako ja na dovolenke alebo Mariah Carey, keď si vyjde v trblietavých body s deťmi a tromi opatrovateľkami na pieskovisko.

Leukoplasty, antibakteriálne mydlo a iné výstrelky.

Ak trpíte podobnými psychickými defektami ako ja, to znamená – odmietate odísť z domu bez niečoho, čo je totálna kravina a zbytočnosť, moja rada znie: vezmite to! Netýrajte sa! (dosť, že vás týrajú deti)

Pre mňa sú takýmto predmetom obsesie jednoznačne antibakteriálne gély a antibakteriálne mydlo. Síce nás tieto preparáty neuchránili pred črevnou virózou, ktorá nás po dovolenke prepadla, neľutujem, že som si ich vzala. Ja totiž neznášam neúčinné obyčajné mydlá.

A leukoplasty sú pre mňa niečo podobné ako šnicle a dva chleby pre českých turistov. Moja mama ich vždy nosievala v kabelke, keď sme boli deti a myslím, že túto leukoplastovú vadu som pochytila od nej. Ja si skrátka neviem predstaviť, že moje dieťa si obije koleno a ja nevytiahnem z kabelky dezinfekčný sprej, sterilnú gázu a leukoplasty a nebudem v očiach môjho syna za úžasnú matku, Klárku záchranárku.

klara-mato-dovolenkaNa druhej strane je pravda, že dovolenku sme prežili bez odretého kolena a aj bez leukoplastov. Možno si ich nevezmem ani na ďalší výlet a možno som z tejto mojej obsesie definitívne vyliečená.

Ak uvažujete nad tým, že začnete cestovať s dieťaťom, ale stále vás brzdí strach, moja rada znie: Kašlite na to. Cestovanie je super a tiež je prudko návykové. Moje dieťa som videla štyri dni vysmiate a koniec koncov som bola vysmiata aj ja. Síce spotená, ale šťastná. Nestresujte, nepanikárte (hovorí tá pravá 🙂 a choďte do toho. Ono sa to aj tak na začiatku nezaobíde bez nejakých tých cestovateľských faux pas. Držím Vám (aj sebe) palce!

Matka – cestovateľka v zácviku
5 (100%) 1 hlas[ov]