Môže cestovanie ublížiť detskej psychike?

rodina-dovolenka-taliansko

Dieťa potrebuje najmä spokojného rodiča, jeho lásku a blízkosť. Vtedy sa cíti bezpečne kdekoľvek na svete, hovorí detská psychologička. Dodáva, že treba myslieť na pocit istoty a bezpečia u svojho dieťaťa. Ako ho dosiahnuť mimo domova? Prezradila nám v rozhovore.

„A to idete aj s malou?” ubezpečovali sa neveriacky niektorí naši známi, keď sme sa s nimi podelili o informáciu, že sa opäť chystáme cestovať. Tentokrát na opačný koniec sveta. Doteraz si pamätám ten výraz ich tváre. Akoby sme jej tým, že ju berieme do sveta, spôsobovali neviem akú psychickú újmu, chúďatko malé. Skrátka, krkavčí rodičia. Podľa ich videnia sveta by sme ju zrejme mali držať v presklennej nádobe, až do – povedzme – desiatich rokov a robiť s ňou výjazdy maximálne v rádiuse kilometer od domova.

Nebudem klamať, že mi absolútne nezáleží na tom, čo si kto myslí. Ani nebudem predstierať, že mi ani raz nenapadlo, či robíme dobre, keď sme ju implantovali do nášho aktívneho životného štýlu, ktorého prirodzenou súčasťou odjakživa bolo a stále je cestovanie a spoznávanie sveta. Predsalen, berieme ju so sebou kade-tade, režim nemá na stopercent rovnaký, zaspáva a zobúdza sa v rôznych posteliach, nemá iba jednu jedinú – tú svoju. A pritom sa hovorí, že deti potrebujú istoty, bezpečie, stereotyp, známe prostredie. Čiže podľa tejto schémy je najprospešnejšie zavrieť sa medzi štyri steny a maximálne chodiť na ihrisko pri dome.rodina-dovolenka-bali-turistikaNiektorým mamičkám to možno vyhovuje a je to tak v najlepšom poriadku. Ja som však ten typ, čo chvíľu neobsedí a asi by mi taký stereotyp skôr či neskôr udieral pekne na mozog.

Materstvo je podľa mňa ten absolútne najnáročnejší džob na svete a hádam nebudem za mimozemšťanku, keď poviem, že neraz je to na palicu. Neviem, ako sa ventilujú iné matky, ja sa ventilujem cestovaním. Tak, že objavujem nové miesta, zbieram zážitky, spoznávam nové chute, vône a ľudí. Spolu so svojou milovanou rodinou, teda mužom a dcérou. Viackrát som počula názor, že spokojná mama rovná sa spokojné dieťa. Ba dokonca aj taký, že dieťaťu je úplne jedno, kde sa nachádza, hlavné je, že je so svojimi milovanými rodičmi.

Čo teda dieťaťu môže ubližiť viac? Keď strieda rôzne prostredia a postieľky, ale je obklopené láskou, starostlivosťou a pohodou alebo to, že síce má svoj striktný, predvídateľný režim, dôverne známe veci, ale vo vzduchu sa vznáša nervozita, napätie a medzi rodičmi to neklape? Osobne si myslím, že druhá možnosť je zdrojom väčšieho stresu a neistoty. Ale keďže nemám diplom z psychológie a táto téma je naozaj pálčivá, pretože cestovanie aj s úplne malými deťmi je čoraz bežnejšie a mnohé maminy využívajú materskú dovolenku na vytúžené cestovanie po svete, spýtala som sa na názor odborníčky na detskú psychiku, Mgr. Petry Arslan Šinkovej.

rodina-dovolenka-bali-dzunglaNielen, že je skúsená detská psychologička a majiteľka dvoch predškolských zariadení – Fantastického detského centra v bratislavskej Vrakuni a Fantastickej detskej škôlky na Nivách. Ale je aj šťastnou dvojnásobnou maminou. Takže človek najpovolanejší. 🙂

(Jej dlhšie profesné bio uvádzam na konci tohto nášho rozhovoru a je fakt zaujímavé)

Pribúda mamičiek cestovateliek, ktoré chodia na dovolenku aj s maličkými deťmi a sú v cestovaní s nimi čoraz odvážnejšie. Ako vnímate tento trend z pohľadu psychologičky?

Mnohé mamičky sa na materskej cítia osamelo. Majú pocit, že sa ocitli mimo spoločenského diania, maximálne vyjdú s bábätkom von do parku pri dome. Pre akčné mamičky je preto cestovanie ako spôsob trávenia materskej dovolenky zaujímavým tipom. Poznám mamičky, ktoré si cestovanie na materskej dovolenke pochvaľujú, aj keď sú ešte stále skôr rarita. Ak sú spokojné ony a ich deti, môže byť cestovanie obohacujúce. No určite to nie je vhodné pre každého rodiča a tým pádom ani pre každé dieťa.

Jeden z argumentov proti cestovaniu s deťmi je ten, že deti potrebujú pocit bezpečia, bezpečné prostredie. Svoje známe miesto, postieľku, stanovený režim. Je to pravda?

Pocit bezpečia dieťaťu sprostredkuváva najmä rodič. Dieťa potrebuje predovšetkým spokojného rodiča, jeho lásku a blízkosť. Vtedy sa cíti bezpečne kdekoľvek na svete. Sú deti, ktoré reagujú na zmeny citlivejšie. Teda aj na zmeny, ktoré nevyhnutne obnáša cestovanie. Ale sú aj také deti, ktoré sa vedia rýchlo prispôsobiť, stačí im blízkosť rodičov a nič iné ich len tak nevyvedie z rovnováhy. Pozor na to, že každé dieťa je iné! Pokiaľ je rodič spokojný a vyrovnaný, láskavý a vyladený aj na potreby dieťaťa, spolu zvládnu akúkoľvek zmenu! Dôležité je, aby rodičia mysleli na pocit istoty a bezpečia u svojho dieťaťa.

rodina-prechadzka-klastor-pannonhalmaČo to znamená v praxi?

Pokiaľ má svoju obľúbenú deku alebo plyšáka, treba ho brať so sebou kdekoľvek. Ak nemá rado dospelácke WC, treba pribaliť obľúbený nočník. Odporúčam, aby aj počas cestovania rodičia dodržiavali rituály, ktoré dieťa upokojujú a na ktoré je navyknuté. Okrem obľúbenej hračky sem patrí rovnaký spôsob uspávania, ale aj časový režim. Vhodné je dieťa ukladať spinkať v rovnakom čase, pretože sa riadi svojimi vnútornými hodinami a oveľa ľahšie v tomto čase zaspí aj na cudzom mieste. Pocit istoty a bezpečia dieťaťu zabezpečíme hlavne nosením. Takto ľahko zvládne aj miesta,ktoré nepozná a kde je veľa ľudí. Keď budete na svoje dieťa dostatočne napojení aj pri cestovaní a vycítite jeho potreby, som presvedčená o tom, že bude spokojné.

Čo ak sa nám nepodarí dodržať presný režim dieťaťa? Spánkový režim, presný čas jedenia, rituály…?

Odporúčam snažiť sa ich dodržiavať čo najviac. Pokiaľ sa neprispôsobíme režimu dieťaťa, môže mať problémy so zaspávaním, s kvalitou spánku, môže byť mrzuté a plačlivé. Aby dieťa malo pocit istoty a bezpečia, odporúčam čo najmenej zmien. Dieťaťu pomôže prekonať zmenu prostredia to, že režim a rituály zostávajú rovnaké. Určite dieťa počas cestovania alebo na dovolenke neodúčajte od plienok alebo od cumľa. Nechajte si to na doma.

Chcete tým povedať, že takéto zmeny ako je odúčanie od plienok, cumľa, by sme mali robiť iba v prostredí dieťaťu známom? Nezavádzame „novoty” tam, kde to dieťa nepozná?

Presne tak. Čím menej zmien, tým lepšie. Zmena je oslabenie istoty. Netreba mu brať ďalšie jeho istoty.

rodina-nomadiLenže čo ak na dovolenke máme každý deň úplne iný?

Ak máte po raňajkách rozmanitý program, je to v poriadku. Dôležité sú časy na spánok – na poobedný a večerný. A rituál uspávania: postupnosť krokov, knižka, rozprávka.

A ak nás v dovolenkovej destinácii čaká časový posun? Je to problém?

Ak je časový posun väčší, dieťa bude mať režim rozhádzaný, veď to rozhádže aj dospelých. Treba však rátať s tým, že dieťa si na nový režim môže zvykať aj dva týždne.

Nočné cestovanie autom k moru tiež dokáže nabúrať režim.

Keď sa režim nedodrží jeden deň, je to v poriadku. Je však fajn potom na dovolenke nabehnúť do pôvodných koľají. Uľahčí to rodičovi uspávanie dieťaťa a predíde sa tomu, aby malo rozhádzaný režim, problémy zaspávať a následne z toho vyplývajúcu mrzutosť a plačlivosť.

mama-a-ja-zima-prechadzkaA čo akčný, kočovný typ dovolenky, kde každé dva dni striedame ubytovanie, čiže vlastne meníme prostredie, kde dieťa v noci zaspáva?

Vyslovene kočovný typ dovolenky je záťažou aj pre dospelého, nieto pre dieťa. Na dieťa môžu časté presuny a zmeny nocľahu pôsobiť rušivo. Samozrejme, závisí to od povahy dieťaťa, jeho temperamentu, citlivodti, ale aj od vedenia a výchovy rodiča. Každé dieťa je individuálne. Sú deti, ktoré sa prispôsobujú rýchlejšie, ale niektorým deťom naopak môže veľa zmien vadiť. Mali by ste vnímať potreby vašich detí a prispôsobiť sa im.

Čím je zmien viac, tým viac sa snažte zachovávať určité rituály. Niektorí rodičia napríklad časté striedanie nocľahu pri cestovaní riešia tak, že nosia všade rovnakú prenosnú cestovnú postieľku a obľúbené hračky dieťaťa. Iní uprednostňujú spánok s dieťaťom v spoločnej posteli. Zo všetkého najdôležitejšie pre dieťa je však to, že má pri sebe svojich milujúcich rodičov.

Od akého veku začne byť dieťa vnímavé na režim, rituály a podobne?

Dieťa je schopné nabehnúť na istý režim už po prvých týždňoch po narodení, priemerne koncom druhého mesiaca. Začne rozlišovať deň a noc a podobne. Režim sa však dieťaťu stále mení, zmenšuje sa počet spánkov cez deň. Každé dieťa je však okrem toho veľmi individuálne, niektorému pomáha navodiť spánok večerné kúpanie. Iné to preberie, preto je lepšie kúpavať ho ráno. Režim a rituály však vo všeobecnosti dieťaťu poskytujú pocit istoty, vďaka ktorému dokáže jednoduchšie spolupracovať, zaspať a podobne.

rodina-dovolenka-bali-pamiatkyDeti prežívajú úzkosť ak nevedia predvídať, čo bude nasledovať. Cestovanie je však neraz plné nepredvídateľných okolností. Ako im to môžeme pomôcť prekonať?

Vhodné je deťom rozprávať, čo bude nasledovať. Pripravovať ich na to. Od narodenia je vhodné dieťa dopredu pripravovať na to, čo sa bude diať. Treba s ním od začiatku komunikovať: Idem ti vymeniť plienku, ideme papať a podobne. Postupne, ako bude staršie, mu hovorte veci v ďalekejšej budúcnosti typu: ideme papať a potom von. Menšie deti nemajú pojem o čase, nevnímajú ho chronologicky. Majú pocit,že všetko sa stane hneď teraz. Deti staršie než tri roky skôr pochopia, čo sa odohrá naskôr. Majú často už pekne rozvinutú reč a dá sa s nimi porozprávať o tom, čo sa bude diať. Pokiaľ ide vaše dieťa prvýkrát na letisko, je dobré mu o tom porozprávať, zahrať sa na letiskovú kontrolu atď. Môžeme mu ukázať obrázky alebo fotky letiska, hotela, krajiny, kam cestujeme. Deti je dobré motivovať niečím, na čo sa budú tešiť. Pomôže im to zmierniť netrpezlivosť pri cestovaní alebo dlhších presunoch. Je vhodné, ak máte pripravené rôzne aktivity, ktoré sa dajú hrať v lietadle alebo na letisku.

Ako sa vyrovnať so záchvatmi detského hnevu napríklad uprosted letiska, na rušnej ulici, pri nejakej pamiatke – teda ďaleko od domova,keď nie je naporúdzi pokoj a známe prostredie? Ako reagovať alebo naopak nereagovať?

Pokiaľ dostane dieťa záchvat hnevu uprostred letiska alebo napríklad v múzeu, je vhodné, aby sme ho odviedli bokom, kde nebude mať žiadnych (alebo menej) divákov. Upokojiť ho môže zmena prostredia (vyjdeme s dieťaťom von) alebo odklonenie pozornosti na niečo iné (namiesto dohovárania). Niekedy stačí dieťa objať, dať sa mu napiť vody alebo ho vziať na ruky. V žiadnom prípade nie je vhodné dieťaťu dohovárať, vracať sa k téme a podobne. Môže byť nervózne aj z množstva ľudí, možno je unavené atď. Platí zásada, že unavené alebo choré dieťa nevychovávame. Vtedy nie je schopné prevziať zodpovednosť za svoje správanie a už vôbec nie kontrolu. Preto nie je vhodné vtedy vyvodzovať nejaké dôsledky a tlačiť naň alebo mu dohovárať.

Mnohí rodičia sa s dieťaťom cestovať boja, radšej ho niekomu zveria do opatery a idú na dovolenku bez neho v dobrej viere, že mu tým menej uškodia. Nie je to však pre neho horšie, než keby ho vzali so sebou?

Dieťa do troch rokov má tráviť čas s rodičmi, alebo s náhradnými vzťahovými osobami (napr. starí rodičia, ktorí sa ale o dieťa pravidelne starajú). Pokiaľ je dieťa na dlhí čas odlúčené od rodičov, spôsobuje mu to narušenie pocitu istoty, bezpečia a vzťahovej väzby. To sa môže prejavovať tak, že bude úzkostné, neisté. Rodičia by u malých detí mali takéto rozhodnutie zvážiť. U detí do troch rokov dlhšie odlúčenie od rodičov z psychogického hľadiska vyslovene neodporúčam.

mama-ja-zimaČo znamená dlhšie odlúčenie od rodičov? Na noc? Na víkend? Na tri dni? Na týždeň?

Závisí to od dieťaťa a od toho, s kým ho nechávate. U maličkých detí do jedného až dvoch rokov neodporúčame odlúčenie vôbec.

Je pravda, že cestovanie deťom prináša mnohé benefity? A že už aj maličké dieťa podvedome prijíma to, čo sa okolo neho deje a ako špongia všetko nasáva?

Určite áno. Deti sa učia prostredníctvom zážitkov. Návšteva nejakej krajiny mu dá oveľa viac než len keby o nej počulo. Deti majú vďaka cestovaniu možnosť spoznať odlišné kultúry, stanú sa tolerantnejšie a spoločenskejšie.

KTO JE Mgr. Petra Arslan Šinková?

Niekoľko rokov som pracovala ako školská psychologička v materskej škole a päť rokov na základnej škole a gymnáziu. Som zakladateľkou a riaditeľkou poradenského centra – Centrum Dr. Sindelar, ktoré sa zaoberá predovšetkým diagnostikou a terapiou príčin porúch učenia, pozornosti a správania. V Centre je ťažiskom práce poradenstvo pre rodičov v oblasti výchovy a vzdelávania ich detí.

Po celom Slovensku vzdelávam a organizujem semináre pre odborníkov z pomáhajúcich profesií a učiteľov. Oboznamujem ich s prevratnou metódou na zachytenie porúch učenia a pozornosti u detí už vo veku materskej školy – tzv. metóda Dr. Sindelar. Vzdelávanie k metóde som absolvovala u samotnej autorky na Univerzite Sigmunda Freuda vo Viedni. Metodiku som v roku 2010 adaptovala zostavením diagnostiky v slovenskom jazyku.

psychologicka-petra-arslan-sinkovaSom spoluautorkou knihy „Testujme a rozvíjajme svoje dieťa“ – sprievodcom výchovy a rozvoja detí od narodenia až do 6 rokov.

Zároveň je mojou srdcovou záležitosťou téma výchovy detí formou prirodzených a logických dôsledkov, výchova v duchu „Rešpektovať a byť rešpektovaný.“

V roku 2010 som sa stala certifikovanou lektorkou a trénerkou Kurzov efektívneho rodičovstva. Už sedem rokov vediem predškolské zariadenia Fantastické detské centrum v bratislavskej Vrakuni a od roku 2014 Fantastickú detskú škôlku na Nivách. Som šťastnou mamou dvoch detí.

Môže cestovanie ublížiť detskej psychike?
Ohodnotiť tento článok