Najslávnejšie budapeštianske kúpele? Ako z filmu!

najslavnejsie-budapestianske-kupele

Na vlastnej koži sme vyskúšali legendárny kúpeľný hotel Gellért v časti Buda. Tento článok bude o tom, ako sme strávili jednu noc v ošarpanom a smutne spustnutom, ale inak nádhernom budapeštianskom hoteli. A ako sme onemeli úžasom pri návšteve jeho legendárnych kúpeľov. Bolo to ako vo filme.

Keď sme vstúpili do budapeštianskeho hotela Danubius Hotel Gellért, ako prvé mi napadlo: „Koľko duchov v ňom asi straší?” Moja fantázia začala v sekunde pracovať na plné obrátky.

Spomínate si na film o duchovi Casperovi? Alebo skrátka na akýkoľvek film, v ktorom figuruje obrovské sídlo, povedzme hotel a…duchovia? Alebo na detektívky z pera Agathy Christie. Na tie, kde sa v prostredí nejakého nóbl hotela odohrala medzi ubytovanými hosťami záhadná vražda…?

Jednoducho, TOTO je presne TO MIESTO, ktoré by režiséri vybrali ako kulisy do filmu. Jeho atmosféra je jednoducho filmová. To pochopíte už pri pohľade na impozantnú secesnú fasádu.

Nádherná budova bola postavená v rokoch 1916 až 1918 na úpätí vrchu Gellért neďaleko Dunaja, v mestskej časti Buda. Patrí medzi najkrajšie historické hotely v Európe a SVOJHO času v ňom boli ubytovaní indickí maharadžovia a rozliční vlastníci modrej krvi. Úmyselne zdôrazňujem slovné spojenie „svojho času”, pretože ako sme pri našom pobyte v Gellérte (konkrétne v júli roku 2015) zistili, napriek údajným štyrom hviezdičkám tie časy už pominuli. Ak sa však niečo odvtedy (k dobrému) zmenilo, prosím, DAJTE NÁM VEDIEŤ! 🙂

hotel-gellert

Hotel kedysi dozaista predstavoval to najlepšie z Budapešti – majestátny, nóbl reprezentant, k akému neodmysliteľne patria livrejovaní vrátnici, biele rukavičky, osobný majordómus, mramorové obkladačky, pompézne krištáľové lustre…a tak ďalej. Jednoducho miesto, kde vtedy nemali problém skloniť hlavu tí najfajnovejší z fajnových a maďarský panovník ich v priestoroch niektorého z hotelových salónikov dôstojne prijal na polooficiálnu audienciu. Do hrubých múrov s výklenkami a vysokých stropov, do fascinujúcej kupoly či sôch sa za tie roky zapísalo množstvo ľudskývh osudov a po širokom mramorovom schodisku sa ozývali ozveny tisícov krokov. Hotel počas druhej svetovej vojny a po nej utrpel takmer nenapraviteľné škody – takmer prišiel o svoj bohatý, farebný kazetový strop vo foyer a halu s klenbou, pripomínajúcu veľkú halu rímskych termálnych kúpeľov. Rekonštrukcia bola nevyhnutná a v 50. rokoch hotel entuziasticky odštartoval novú éru…

…V ktorej sa, žiaľ, zjavne zasekol. Hoci dnes sa pýši štyrmi hviezdičkami, čo sa týka cien za ubytovanie, evidentne ťaží zo svojej minulosti (a výhodnej polohy). Ale v podstate ani zďaleka nevyužíva svoj potenciál. A chátra. Chcelo by to dobrého investora a citlivých architektov. Ale to je na inú debatu…

vyhlad-hotel-gellert

Interiér hotela je rovnako pôsobivý = filmový ako jeho exteriér. Podobá sa na labyrint, v ktorom nie je vôbec ťažké sa stratiť. Ale vlastne, veď sa v ňom stratiť aj chceme. Pridelia nám izbu na prvom poschodí, jeden z výťahov nás však odviezie na akési medziposchodie (označené ako 1 a 1/3). Zmätene sa ocitneme na chodbe vedúcej do reštaurácie a salónikov…uprostred hlučnej židovskej svadby. Naše číslo izby hľadáme márne. Celý popletení nastúpime do druhého výťahu a – ajhľa – tento už nerieši žiadne medziposchodia a zlomky, ale odviezie nás tam, kam treba. Čarovné.

Nad estetickým vzhľadom zariadenia našej izby sa nepozastavujem. Respektíve neprináleží mi ho nejako hodnotiť. Jednak je to vec každého vkusu, druhak niektorí ľudia si fičia na zariadení a lá socialistický realizmus (ale naozaj vo 4 hviezdičkovom hoteli???). No ak si aj odmyslím vizuálne nepríťažlivý, ošarpaný nábytok z drevotriesky, zošliapaný koberec a kúpeľňové zariadenie vo vyššom štádiu opotrebovanosti (hrdzavý odtok a tak), ani z hľadiska komfortu to nie je práve výhra v lotérii. Ujde sa nám izba s oddelenými posteľami, ktoré k sebe prirazíme, aby malý nomád mohol spať medzi nami (a necítili sme sa ako v pionierskom tábore).

izba-hotel-gellert

Že detská postieľka? Mali, dali. LENŽE…Akože nechceme vyzerať, že sme fajnoví, ale namiesto perinky objavíme dva zložené uteráky a matrac (bez plachty!) je iba kus molitanu. A pod ňou na dne veľké omrvinky (nad pôvodom sa prosím nezamýšľajme). Celé je to dosť odpudzujúce na to, aby spal malý nomád s nami v posteli. Toto rozhodnutie urobíme ani nie za stotinu sekundy.

Nadobudnem podozrenie, že flegmatické upratovačky, ako vystrihnuté zo surrealistických filmov (alebo tarantinoviek), tak maximálne upracú posteľ. Na staromódnych drevených žalúziach sa zubami nechtami drží hrubá vrstva prachu. Na balkóne je v lete raj pavúkov. Veľké, tučné exempláre si vyjú svoje sofistikované siete na kvetináčoch. A po zotmení posedenie na balkóne spríjemňujú aj chrústy. Ale posedieť si budete chcieť, tak ako my, pretože výhľad je krásny a atmosféra neopakovateľná.

Ráno nás zasa privíta pocit, že sme sa ocitli v niektorej z anglických kolónií kdesi v trópoch. Keď sa rozvidnie a slnečné lúče sa doobeda smerom od rieky poctivo oprú o veľké francúzske okná, v izbe zavládne taká správne tropická nálada. Vzduch sa nehýbe, klíma nehrozí. Iba jeden osamelý, opustený a životom skúšaný ventilátor. A keďže závesy na oknách sú také poriadne, s maximálnou možnou hrúbkou a nepriepustnosťou, von nepustí teplo a dnu kyslík a svieži vánok. No kde inde môžete toto zažiť v srdci Európy ak nie v Gellérte? Áno, presne tak, je najvyšší čas rýchlym tempom opustiť priestory izby, kým ich dopoludňajšie slnko definitívne nezmení na Afriku a zamieriť – do KÚPEĽOV.

Ráno a do kúpeľov? Nuž áno, keď sme rodičia, príliš si nemôžete vyberať…Na legendárne kúpele a spa, ktorými je hotel známy po celom svete, sme sa tešili zo všetkého najviac. Úprimne, kvôli tomu sme aj súhlasili, že budeme spať v tomto hoteli. Plánovali sme, že malého nomáda tak, ako vždy uložíme spať, jeho babka ho postráži ( yes!!!) a my s tatom nomádom sa skočíme trochu rozmaznať (aká romantika!!). O to viac, že sme dostali izbu na rovnakom poschodí, z akého sa ide krátkou chodbou do kúpeľov. A dva vstupy do wellness v cene ubytovania!! To je znamenie, nie?!

Lenže potom prišla asi najstudenejšia sprcha aká môže byť – posledný vstup do kúpeľov a wellness je o 19:30. A o 20:00 zatvárajú. Zdúpneli sme. Jednak bolo trištvrte na sedem. A po druhé, o 19:00 iba malého nomáda kúpeme, kŕmime a ukladáme na spánok. Celý náš večerný rituál trvá hodinku. Skôr sme ho nemohli absolvovať – keďže sme o tom nevedeli a nenaplánovali si to – a neskôr tiež nie! Cítili sme sa, akoby nás niekto okradol. Veď v každom inom hoteli býva wellness otvorené minimálne do 21:00! 🙁

restauracia-brasserie

Sklamaní, vytratíme sa aspoň na večeru do hotelovej reštaurácie Brasserie (vstup na prízemí od ulice). Ceny majú vyššie, porcie menšie, ale kuchyňa dobrá. Ja som si napríklad pochutila na grilovanej maslovej rybe za 3200 HUF. Nemali príliš veľký výber šalátov, iba uhorkový šalát a nakladané uhorky.

Večernú romantiku v slávnych kúpeľoch sme teda museli oželieť a dať tomu šancu ráno – to sa ale s tatom nomádom bohužiaľ musíme pri drobcovi prestriedať, pretože babkin babysitting platil len na večerné vyhodenie si z kopýtka. Každý tak máme sólo kúpeľný zážitok.


A TERAZ PRICHÁDZAME K TOMU, PREČO SOM CHCELA NAPÍSAŤ TENTO ČLÁNOK. A VY SI HO PREČÍTAŤ. Tie kúpele…Považujú sa za najkrajšie v celej Budapešti. Nejde ani tak o špičkové služby alebo rozmanitosť procedúr, ale skôr o atmosféru ako vystrihnutú z nejakého románu alebo filmu. (Áno, opakujem sa 🙂

Kúpele boli pristavené k hotelu a sú jeho súčasťou, ale vedie k nim aj samostatný vstup.

Sú totiž verejné, to znamená, že aj pre neubytovaných hostí. Skrátka prídete a zaplatíte si celodenný vstup. Ak sa niekedy ocitnete v Budapešti a budete mať dosť času a chuť vidieť aj niečo iné ako parlament a zámok Buda, túto možnosť určite využite. Nebudete ľutovať.

Dole na prízemí sa nachádza starodávna pokladňa, kde sa kupujú vstupenky. A okrem nej aj kaviareň s neónovým vývesným štítom, ba dokonca herňa. Všetko sa to kúpe v akejsi nadprirodzenej nálade. Prítomnosť hracieho automatu v prostredí ošarpaného hotela, ktorý má zlatú éru za sebou, je poriadne bizarná. Priam vidíte, ako pri kaviarenskom stolíku sedia tarantinovské postavičky zahalené v kúdole cigaretového dymu a vedú nejaké hlbokomyseľné dialógy. Najradšej by ste vstúpili na scénu, pridali sa k nim, zapálili si cigaretu a spôsobili zvrat v dejovej línii…:-)

Pridajte si k tomu vysokánske stropy, široké schodiská, mramorové stĺpy, antické sochy, klenby. Farebné vitrážové okná. Kupola. A pod ňou bazén ako replika rímskych kúpeľov. Máte? Áno, presne pre toto začnite Gellért googliť.

Kúpele sú hotovým labyrintom z mramoru, kde jedna kuriozita strieda druhú. Pri vstupe vyfasujete plastovú kúpaciu čiapku (áno, takú ako do sprchy) a je jedno či ste muž alebo žena. Ak si chcete ísť zaplávať do hlavného vnútorného bazéna pod impozantnou kupolou, musíte ju mať na hlave. Inak vás doň nepustia. Hygiena musí byť. Pri pohľade na ten bazén sa však nebudete vedieť rozhodnúť, či si v ňom chcete najprv zaplávať, alebo si ho odfotiť. Z každej strany a z každého uhla. Keby som si len vzala so sebou telefón alebo foťák, však? Takto sa snažím každý milimeter naskenovať očami, neviem sa vynadívať. Bazén obklopujú mramorové stĺpy s vytesanými symbolmi a sochami. Po obvode ho lemujú kamenné lavičky na sedenie (to keby vás unavil pohyb vo vode) a ceduľky s prikázaným smerom plávania. Kopem nohami, rozrážam rukami priesvitnú hladinu a nejaký zvláštny stroj času ma unáša o desaťročia späť do minulosti. Živo počujem smiech a vidím spôsobne plávať všetky tie paničky s naondulovanými vlasmi v kúpacích čiapočkách a staromódnych kúpacích úboroch a lá 30. roky minulého storočia. Páni s vykrútenými fúziskami a v rovnakých čiapočkách sa im prihovárajú, ony sa chichocú. Keď sa vrátim do prítomnosti, v bazéne je so mnou len hŕstka ranných plavcov, poväčšinou staršieho dáta.

Do termálnych bazénov vedie z plaveckého bazéna hotové bludisko. Musíte prechádzať cez rozličné miestnosti, v ktorých nie je nič iné než drevené kóje (asi určené na masáže a iné procedúry). Všetky zívajú prázdnotou a pôsobia ako dokonalé kulisy, kde by sa mohla odohrať sofistikovaná vražda ako z Agathy Christie (sorry, naozaj mám bujnú fantáziu). Ak sa chcete dostať k bazénom, musíte prejsť po obvode celej miestnosti (tak zo dvakrát sa stratiť a trikrát spýtať na cestu). Miestami mnou lomcuje pocit, že blúdim v kruhu a stále objavujem ďalšie a ďalšie miestnosti s kójami. (Netuším, načo toľko masážnych kójí, veď toľko ľudí naraz tu určite nikdy nemasírovali. Je ich tu toľko, že keby ste si chceli dať v niektorej z nich šlofíka, nikto by si to ani nevšimol).

A termálne kúpele? Olemované starobylo pôsobiacimi kachličkami prehrejú kosti aj fantáziu. Je ich tu viac, s rozličnou teplotou. Ťažko ich opísať slovami. Treba skrátka zažiť. Jeden veľký film. Objavila som aj saunu, parný kúpeľ, thajské masáže, solárium či jacuzzi s presklennou otváracou strechou. Už som si myslela, že je to všetko, ALE – potom som sa akosi ocitla vonku. V hotelovej záhrade respektíve na obrovskej terase, kde bol ďalší plavecký bazén. Ležadlá na opaľovanie. Vonkajšia vírivka. A rozličné zákutia, ktoré by bol hriech neprebádať. Paráda. Čiže tú hodinku, ktorú som mala v kúpeľoch sama pre seba, som si neužívala, ale dychtivo objavovala ako stopovací pes. Neľutujem.

lobby-hotel-gellert

Náš subjektívny záver je takýto: Danubius Hotel Gellért asi nie je ten typ hotela, v ktorom si prídu na svoje nároční klienti. A asi by sme ho neodporúčali ako best choice in Budapešť a určite nie pre rodiny s malým dieťaťom. Budapešť je plná kvalitnejších, luxusnejších, komfortnejších alebo cenovo prijateľnejších ubytovacích zariadení. ALE! Keď ide o atmosféru Gellért nemá konkurenciu. Starodávne antické kúpele, vitrážové okná ako v kostole a k tomu spustnutý staručký hotel, ktorý nestíha modernej dobe, ale dobre tu varia – to je fakt ZÁŽITOK. Už len pre toto sa oplatí ísť do Budapešti. Kúpiť si vstup do kúpeľov. Alebo si dať aspoň kávu v hotelovej kaviarni. Skrátka aspoň trošku nasať tú jeho nezameniteľnú, neopakovateľnú atmosféru. Fakt.

Ak milujete všetko, čo sa vymyká sivému priemeru alebo masovému konformizmu a nepotrebujete komfort ale zážitky aj za cenu povedzme menšieho diskomfortu tak ako my, potom musí byť Hotel Danubius Gellért na vašom wishliste. 🙂

Najslávnejšie budapeštianske kúpele? Ako z filmu!
Ohodnotiť tento článok