(Ne)Nomádka TAMI: So svojim dieťaťom necestujem

ne-nomadka-tami-so-svojim-dietatom-necestujem

Z každej strany počúvate ako sa dá s drobcom cestovať, že stačí len chcieť a nabrať odvahu, počúvate overené tipy, ako na to. Lenže…čo ak sa to nedá? Ani keď veľmi chcete a nebráni vám v tom čas ani peniaze. Čo ak sa vaše dieťa rozhodne, že jednoducho nomádom NEBUDE a urobí vám totálny škrt cez rozpočet? Spisovateľka a mama po 30 TAMI o tom vie svoje…

Dieťa sa prirodzene naladí na váš rytmus a dokonalo sa prispôsobí vášmu životnému štýlu. Aké ľahké. Ako pekne to znie. Počúvala som to už v tehotenstve. A verila som, že je tomu tak. Jednoducho to tak musí byť. Inú možnosť som ani nepripúšťala. A potom sa mi narodila malá nomádka. A stále som verila, že je to skrátka tak. Až kým som nespoznala TAMI. Až pri rozhovore s ňou som si uvedomila, že mám vlastne bohovské šťastie a mala by som byť nadpozemsky vďačná. Že možnosť cestovať s dieťaťom ani náhodou nie je samozrejmosťou. A že môžete veľmi,naozaj veľmi chcieť, mať na to peniaze, čas, odhodlanie, nervy, trpezlivosť…ale jednoducho niekedy sa to skrátka nedá. A dieťaje pritom zdravé, nič by mu v spoznávaní sveta nebránilo…ALE…Čo ak sa vaše dieťa rozhodne, že jednoducho nomádom NEBUDE a urobí vám totálny škrt cez rozpočet?

Mamina štvorročného Alexa a autorka knižky Mamou po 30 si rozhodne zaslúži označenie „nomádka”. Energická tmavovláska sa narodila v Kyjeve. S rodičmi dvakrát emigrovali (do Nemecka a do Slovenska) a už ako sedemročná vycestovala na celé prázdniny (4 mesiace) do Štrasburgu (Francúzska) a so svojou rodinou tam štyri roky po sebe trávievala celé leto.

„Nemám pocit domova v „koreňovom“ zmysle slova. Moja rodina je rozlezená po celom svete. Som doma tam, kde je môj muž a syn,” opisuje Tami, ktorá prakticky od detstva viedla nomádsky život. Cestovanie odjakživa brala ako neodmysliteľnú súčasť svojho bytia, preto sa prirodzene domnievala, že v tomto štýle života bude môcť pokračovať aj po narodení svojho dieťatka.

„Všade sa písalo, ako sa to dá, ako sa deti vedia prispôsobiť a tipy a triky kam, kedy, ako a zakoľko.”

rodinna-turistika-po-horachKeď bola Tami v piatom mesiaci tehotenstva, s manželom Robom ešte stihla navštíviť národné parky a kaňony v USA a pred pôrodom si oddýchli prechádzkou po Triglavskom národnom parku v Slovinsku a poležali si pri mori v Chorvátsku.

„Krátkodobé cestovanie, cca do mesiaca, ma nabíja a dáva mi pocit, že slobodne dýcham. Obaja s manželom milujeme na cestovaní vlastné plánovanie a spontánne rozhodnutia. Naivne sme si mysleli, že to budeme môcť robiť aj po narodení nášho syna Alexa. Nič z toho, čo sme si mysleli a plánovali, sa však nekonalo.”

Realita verzus očakávania

Tami s manželom sa v roku 2013 stali hrdými rodičmi zdravého chlapčeka Alexa. „Bola som v eufórii – splnilo sa mi všetko, čo som kedy chcela. Veľmi sme sa s manželom tešili, že ako rodičia malému človeku konečne ukážeme všetko, čo nepozná, zažije pestrosť sveta a bude s nami vyrastať a vzdelávať sa na cestách. Všetko som si naštudovala – ako s dojčiatkom cestovať, čo treba mať, atď. Len mi nejako ušiel psychologický fakt, že dieťa nie sme my, a že môže mať iné povahové črty a vysokú senzibilitu,” priznáva otvorene Tami.

turistika-na-horachNajviac cestovali, kým Alex ešte nedovršil rok. „V tom čase sme si ešte nespojili všetky tie nepriaznivé prejavy na cestách s jeho citlivosťou a s vôľou byť stabilne na jednom mieste, s tými istými ľuďmi, s tými istými predmetmi, vzduchom, úrovňou hluku, vodou, vôňou, atď,” spomína Tami. „Alex sa po celú dobu chcel kojiť a naša cesta po kľukatom Hochalpenstrasse bola len o kojení a tíšení desaťmesačného miminka, nikto z nás si to nevychutnal a nadlho sme si dali od cestovania pauzu.”

Rodičia malého Alexa princípom pokus-omyl zistili, že ich synček je v poriadku, veselý a aktívny vtedy, keď sa nachádza doma v známom prostredí alebo na miestach, kam pravidelne chodievajú. „Nemá rád prudké zmeny, takže neprichádzala do úvahy žiadna spontánnosť. Nemá rád ďaleké jazdy a musí vedieť z dopravného prostriedku vystúpiť, takže s ním môžeme chodiť len autom cca do dvoch hodín. V aute nespí, takže si pripravujem pestrý animačný program a nešoférujem,” opisuje Tami.

Ak sa niekam s Alexom vyberú, musia na jednom mieste zotrvať aspoň sedem dní, pretože iba päť dní mu trvá adaptácia. „Keď sme chodievali na výlety, prenášali sme vždy pol kuchyne, posteľ, bielizeň, vankúš, hračky, nosili sme vodu z nášho bratislavského vodovodu – psycho, len aby sme mu dopriali čo najviac známe prostredie. Za týchto podmienok a preplneného „combi“ sme sa mohli vybrať na výlet, ktorý sme si chceli užiť ako rodina.

v-lese-na-prechadzke

Spočiatku aj to bolo podmienené kojením nervózneho dvojročného škrečka každých 15 minút cez deň, kedy sa tíšil a potom v noci každých 20 minút, takže taká „dovolenka“ ma vyčerpala tak, že som si rozmyslela, či vôbec niekam idem cestovať,” hovorí otvorene Tami.

Keď boli s malým Alexom doma, vládla pohoda. Len oni s mužom sa mentálne dusili. Okolie im radilo: „cestujte v noci, deti spia,” no toto konštatovanie v ich prípade vonkoncom neplatilo.

„Naše dieťa vlastne nikdy ani v kočiari ani nosiči nespalo, lebo všetko chcelo sledovať a pri tej excitácii sa nevedelo zastaviť a potom už len hysák a opätovné kojenie.”

Rodičia malého Alexa si rovnako všimli, že okrem nespavosti, hnačiek, nadmerného kojenia a plačlivosti mal po každej ceste aj zvýšené teploty. Stačilo však, že ostali doma a všetko zázračne prešlo. „Vyše roka a pol sme nikde neboli (ak nerátam návštevu starých rodičov). Alex dozrieva a reaguje už pokojnejšie, vie nám povedať, čo sa mu nepáči, kam chce ísť alebo čo si neprosí. A teraz, keď má takmer 4 roky a rozpráva, sme to dali k moru do Chorvátska autom. Síce v noci nespal a všetko pozeral, potom bol nervózny a každú hodinu chcel vystúpiť (ešte, že sme neleteli a neplávali loďou!) a aklimatizácia trvala 5 dní, do mora odmietol vojsť a o 2 dni sme odcestovali naspäť, príznaky začínajú ubúdať. Na cestu ho pripravujeme 2 týždne, pozeráme si fotky, hovoríme si o tom, pýta sa, čo tam bude robiť a ako budeme bývať. A túto jeseň sme v Tatrách prvýkrát pocítili, čo je to rodinná dovolenka, kedy si to užívajú všetci traja. Konečne. Na štvrtý deň sa síce pýtal domov, ale tie dni boli plné šťastia, radosti, behania okolo plesa a hrania sa so šiškami,” usmieva sa Tami.

Veľký učiteľ

Tami otvorene priznáva, že ako rodená nomádka sa s faktom „domasedského dieťaťa zmierovala veľmi pomaly a nechápavo”. „Ja som spočiatku Alexa nerešpektovala ako samostatnú osobnosť. On ma naučil tolerancii, trpezlivosti a dokonca aj empatii. Prinútil ma užívať si domasedstvo a pomalý rytmus života. Pri občasných výletoch sme si však všimli synovú vášeň pre šplhanie a lozenie – je veľmi zdatný horolezec. Budeme ho v tom podporovať a uvidíme, možno o 20 rokov si pozriem Kazbek zblízka. Nateraz som sa zakotvila, pečiem bábovky a pozývam tých istých kamarátov,” hovorí Tami.

rodinna-cykloturistika„Nedostatok cestovania si s mužom vynahrádzame pozeraním cestopisov, dokumentov, chodíme na prednášky o Nepále a Južnej Amerike a kujeme s mužom plány, kam všade pôjdeme na dôchodku ☺”

Tami dodáva, že dieťa sa nám vo všeobecnosti narodí nie preto, aby plnilo naše očakávania. „Na škále problémov, je tento náš zanedbateľný. Dieťa je zdravé, my sme zdraví, máme na výber.”

Našla si náhradu

Tami cestovanie veľmi chýba v tej podobe, v akej ho poznala ako „nerodič”. Energiu, ktorá ju predtým poháňala objavovať nové končiny, teraz vkladá do rôznych projektov a v jej prípade je slovo „supermamka” fakt trefné. „Viem, že deti nás čoskoro nebudú potrebovať, a potom sa ucestujem k smrti,” smeje sa. „Zatiaľ si túto pestrosť nahrádzam knihami a stretnutiami so zaujímavými a inšpiratívnymi ľuďmi. Prežívam to všetko tak, akoby som to zažila aj ja-taká simulácia.”

Láska ku knihám Tami priviedla aj k tomu, že spoluzaložila vydavateľstvo Inspirapublishing (www.inspirapublishing.eu) a minulý rok jej vyšiel krásny príbeh o sebapoznávaní ženy cez materstvo s názvom „Mamou po 30“ (@mamoupo30). Na svojom autorskom profile TAMI (@tamiinspira) sa delí so ženami a mamami o aktivity, inšpiratívne knihy, postrehy, nápady.

„Vediem konverzácie v angličtine pre všetkých, ktorí si chcú dať na raňajky nové frázy a rozhovoriť sa do nového dňa „English for breakfast“ (@english4breakfast). Venujem sa tvorivým mamičkám v projekte „Čo dokáže mama“ (@codokazemama) a podporujem aj aktivity rovnomenného vydavateľstva, ktoré vydáva stopercentne zdravé knihy pre deti – Moji ovocní kamarátiMoji zeleninkoví kamaráti (www.mojikamarati.sk) Inak vynikajúce čítanie pre deti, aby vám aspoň chvíľu obsedeli v dopravnom prostriedku.:-)”

vylet-s-rodinouTami stále ostala nomádkou. Avšak svoj nomádsky život vedie predovšetkým vo virtuálnom – online – svete – kde primárne pracuje. V tom skutočnom si podľa jej slov celkom užíva možnosť viesť svoj materský – nenomádsky život.

„Viem, že najväčším darom je prijať – tak prijímam a dávam. A stále dookola. Majte radi svoje deti viac ako seba. Nepatria nám a skoro odídu. Potom si dáme rodičovskú žúrku a dobehneme všetko (ne)chcené a (za)nedbané Vaša (necestovná a nepríručná) TAMI.”

(Ne)Nomádka TAMI: So svojim dieťaťom necestujem
5 (100%) 1 hlas[ov]