Nosič – najlepší kamarát všetkých rodičov – cestovateľov

nosic-najlepsi-kamarat-vsetkych-rodicov-cestovatelov

Ergonomický nosič má svoje teplé miestečko v našej batožine. Bez neho ani na krok. Nielenže nám dáva slobodu a mohli sme ísť vďaka nemu do soľnej bane či na trek do pralesa. Ale zároveň poskytuje dieťaťu pocit bezpečia a vie pomôcť s mnohými problémami na cestách, pri priveľkom dave ľudí, v neznámom prostredí či na letiskovej kontrole.

Ako akčnej osobe a vášnivej cestovateľke, ktorá sotva obsedí na zadku, mi už pred pôrodom bolo jasné, že malú nomádku budeme nosiť. A to aj napriek tomu, že som z rôznych strán počula aj názor, že bábo si na nosenie rýchlo zvykne, nebude chcieť byť v kočíku a budem mať vážny problém ho od toho odvykať (väčší bullshit som asi vážne ešte nepočula 🙂

Ešte predtým, než sa malá nomádka vypýtala na svet, som si zaobstarala nosič známej značky. Počula som naň samé chvály a čítala milión pozitívnych recenzií o tom, že dieťa sa v ňom nosí ortopedicky správne blablabla. Keď som sa však tento nosič prvýkrát odhodlala vyskúšať – malá nomádka práve dovŕšila tri mesiace – bola to hotová maturita. Alebo mučenie na kuchynskom pulte. Práve tam som totiž malú nomádku položila v snahe nejako ju „vsunúť” do nosiča. Akosi som nevedela prísť na to, či ešte potrebuje novorodeneckú vložku – s ňou i bez nej mi to „nejako nesedelo”. Z návodu na použitie som sa nevedela vysomáriť, nikto mi neasistoval a celý pokus skrátka dopadol katastrofálne. Rev malej nomádky bolo určite počuť do susednej bytovky. Ani nehovoriac o tom, že látka na nosiči a jej zošitie mi pripadali tvrdé a nepoddajné na nosenie takého malého, krehkého stvorenia. Jednoducho celé zle.

schody-bali

Sklamane som nosič zbalila naspäť do škatule a odložila na hornú policu v šatníku s tým, že nám asi momentálne nosenie nie je súdené, možno je nosenie až pre väčšie deti a s ďalšími pokusmi vyčkám, až malá nomádka trochu podrastie a spevnie.

(Pozn. Mamy nomádky: Úmyselne neuvádzam, o akú konkrétnu značku ide, pretože niekto s ňou môže mať pozitívnu skúsenosť a nechcem, aby to vyzeralo ako očierňovanie. Mojim cieľom nie je kritizovať, ale inšpirovať a skôr sa podeliť o pozitívne skúsenosti.)

Všetko však zmenila návšteva našich kamarátov v Trenčíne, ktorí majú o tri mesiace staršiu dcéru Sandru. Samozrejme, kým naši chlapi grilovali, my s kamoškou Deniskou sme rozoberali štandardné mamičkovské témy – plienky, dojčenie, nespavosť, zvratky na teplákoch, prdíky, koliky. Skrátka klasika…:-) Keď prišla reč na nosenie, Denisa vytiahla svoj ergonosič so slovami, aby som si ho vyskúšala. Poviem vám, že to bola celkom iná káva než ten chudák nosič, ktorý polozabudnutý odpočíval doma na šatníkovej polici. Tento bol príjemný na dotyk, mäkkučký, ale zároveň dostatočne pevný, aby udržal môj najcennejší poklad. Deniska mi ho pomohla nasadiť, ponastavovať pruhy a potom doň vložila malú nomádku.

Maminy, určite dôverne poznáte ten neopakovateľný pocit, keď vám bábo prvýkrát spočinie na hrudi. Cítite vzájomné teplo, srdcia vám tlčú v spoločnom rytme. Zaplaví vás náhly pocit bezpečia a neskonalého blaha. Presne to som pocítila pri tomto svojom prvom skutočnom zážitku s nosením. Pri pôrode som bola o tieto pocity ochudobnená, pretože sme nemali kontakt koža na kožu, keďže malú nomádku vzali preč a mne zatiaľ lekár musel vykúzliť „na prízemí” čičmanskú výšivku. Vrátili mi ju až v podobe uzlíka zabaleného do perinky a ja neviemčoho ešte, takže koža na kožu v tom pravom slova zmysle sa skrátka nekonala. Takže to prišlo teraz.

A malá nomádka? Pri nasadzovaní ani nepípla. (Hlavne som ju nemusela nikam pokladať a časom som si ju poľahky vedela do nosiča vsunúť aj bez asistencie.)

Na moje prekvapenie v nosiči nielenže vydržala, ona v ňom zaspala! Išli sme sa prejsť k rieke, nosenie som si užívala ja aj ona. Ten krásny pocit z nosenia ma hrial celú cestu z Trenčína do Piešťan, kam sme potom mierili. Pochopila som, že moja prvá zlá skúsenosť zrejme nespočívala v nás, ale v nevhodnom nosiči.

nosenie-pod-povrchom-solna-bana-wieliczkaKeďže do toho Denisinho nosiča som sa naopak zaľúbila na prvé nosenie, večer som do prehliadača naťukala webovú adresu www.rischino.sk, ktorú mi dala. Ocitla som sa v e-shope slovenskej značky, za ktorou stoja dvaja manželia a rodičia – Zuzka a Richard Cachovanovci z Lazian pri Prievidzi. Ako som sa dočítala, k nápadu vytvoriť vlastnú značku ergonomických nosičov a šatiek (ručne šitých, z biobavlny, česanej na Slovensku a garantovaných ortopédmi) ich priviedlo narodenie prvorodeného synčeka Riška. Preto aj názov Rischino.

Cachovanovci tiež patria medzi akčných rodičov, radi cestujú a chodia do prírody a s kočíkom sa im tento životný štýl príliš nedarilo udržať. Na trhu však v tej dobe neexistoval nosič, ktorý by im vyhovoval. A tak si „vymysleli” vlastný. Dnes idú ich nosiče na dračku (ani sa nečudujem) a objednávajú si ich maminy z celého sveta. Ich príbeh ma naozaj zaujal, a chcela som o ňom napísať článok do istého ženského mesačníka.

S manželmi Cachovanovcami sa v isté dopoludnie nakoniec stretla celá naša nomádia rodinka. Okrem toho, že sú to úžasní ľudia, z ktorých ide pozitívna energia, o nosení nám porozprávali veľa zaujímavého.

Zuzka mi v prvom rade zdôrazňovala, že zdravý a bezpečný nosič sa nedá ušiť ‘len tak’, že si niekto sadne za šijací stroj.

Všetko muselo prejsť radom testov. Robili sme si aj vlastné štúdie, merania a všetko konzultovali s lekármi. Naše nosiče majú aj svojho odborného garanta, ortopéda. Našou ambíciou bolo vyrábať nosiče, v ktorých by bolo dieťa v ortopedicky správnej polohe s prirodzeným zakrivením chrbtice. Teda aby nosič „rástol” spolu s ním a mal strih vhodný pre malé bábätko aj pre väčšie dieťatko. A aby bol nielen ergonomický a pohodlný pre dieťa, ale aj pre rodiča, vysvetľovala na stretnutí.

S manželom sú perfekcionisti a od začiatku si dali záležať na každom komponente. Prekvapilo ma, keď mi povedala, že radšej nenosiť vôbec ako nosiť neergonomicky, a že si musím dávať pozor na to, aby malá nomádka sedela v nosiči správne a ja som mala všetko dobre nastavené, inak môžem ublížiť sebe aj jej.

ryzove-polia-baliNečudo, že Zuzka pociťuje ohromnú zodpovednosť. Jej krajčírky šijú šatky a nosiče detí, ktoré by mali byť bezpečné a zdravé a vďaka ktorým môžu byť mamičky v úzkom kontakte so svojimi deťmi. Prvé týždne a mesiace života mamu aj dieťa ovplyvnia na celý život. A Zuzka s manželom Richardom umožňujú každým jedným predaným nosičom, aby mamičky dali svojmu dieťatku lepšie základy a v sebe prebudili inštinkty, ktoré im moderná doba berie.

Ich slová som si odskúšala na vlastnej koži. Rischino nás v nasledujúcich mesiacoch zachraňovalo v temných nočných hodinách, keď sa malej nomádke bolestivo prerezávali zuby a jediná šanca ako ju uspať bola v nosiči. Nakupovanie, neznáme prostredie či priveľa cudzích ľudí? To všetko dodnes lepšie zvláda vďaka tomu, že ju v tých chvíľach mám pri sebe v nosiči.

Čo však bolo pre mňa, akčnú mamu, najdôležitejšie? Tá neskutočná sloboda! Odrazu sme mohli ísť aj tam, kam by sme sa s kočíkom asi sotva dostali. Na túru do lesa. Do soľnej bane! Do džungle plnej divokých opíc. Alebo na túru k ohromným vodopádom so stovkami schodov a príkrym terénom. Do kopcovitých talianskych mestečiek s hrboľatými dlažobnými kockami. Na šťavnaté Bali, kde nepoznajú chodníky a kráčať s kočíkom popri rušnej ceste – hlavne za tmy – je riadna divočina. S nosičom sme zvládli aj tlačenicu na letisku a bezpečnostné kontroly. Užili sme si vďaka nemu nejednu svadbu našich kamarátov a mnohé ďalšie dobrodružstvá.

freelancer-praca-nosenieDokonca som sa naučila malú nomádku v Rischine aj kojiť tak, že si nikto nič nevšimne. A dokážem jej tak nielen kedykoľvek zahnať hlad, ale ju aj rýchlo a účinne upokojiť, dokonca ju uspať. Šetrí nám to čas, neraz aj nervy. Keď je v nosiči, môžem nerušene nakupovať a vybavovať, čo treba. Dokonca som tak neraz aj pracovala! Malá nomádka spokojne odpočívala pri mne, a ja som manažovala fotenie istej reštaurácie.

Vďaka noseniu sa z malej nomádky stala naša rovnocenná parťáčka, s ktorou môžeme zdieľať zážitky. A z nosiča sa stala esenciálna súčasť našej cestovateľskej aj každodennej výbavy, na ktorú nedám dopustiť.

Mne dáva nosič slobodu a malej nomádke pocit bezpečia, pretože sa môže ocitnúť kdekoľvek, ale stále je pri mame. A tam je jej predsa najlepšie. 🙂

PS: Rada na záver pre všetky akčné maminy, ktoré chcú cestovať. Ak je to možné, neváhajte či kojiť alebo nekojiť. Minimálne kým je bábätko malé, tak ho kojte a noste. Verte, že všetko bude jednoduchšie. A najlepšie by bolo, keby ste sa naučili kojiť a nosiť zároveň. Potom sa vám bude skutočne dobre cestovať, dieťa hocikde nakŕmiť a utíšite. Na nezaplatenie!

Nosič – najlepší kamarát všetkých rodičov – cestovateľov
Ohodnotiť tento článok