Portugalská SINTRA a jej záhadná studňa

portugalska-sintra-a-jej-zahadna-studna

Už len keď o ňom píšem, naskakujú mi zimomriavky. Naozaj magické miesto neďaleko Lisabonu sa nepodobá na nič, čo som dovtedy videla a zažila. Portugalská Sintra je vzrušujúcim zážitkom nielen pre dospelých, ale aj pre decká.

Keď som pár dní pred našim odletom do Lisabonu pátrala na internete po nejakých užitočných informáciách, a zbadala som fotku „TEJ STUDNE” s točitým schodiskom, niečo hlboko vo mne skríklo: TOTO jednoducho musíme vidieť!!! Netušila som, čo to vlastnej je, ani kde sa to nachádza. No vedela som, že to bude našou povinnou zastávkou počas objavovania portugalskej metropoly a jej okolia. Portugalská Sintra a tá tajomná studňa ma priťahovala ako máločo – a to som už myslím, videla celkom slušný kus sveta. Bol to doslova magnet.

Pôvodne som sa domnievala, že ona „mystická studňa” je súčasťou jednej z troch hlavných atrakcií v Sintre, populárnom letovisku portugalských kráľov, vzdialenom 40 minút vlakom z Lisabonu, kam v súčasnosti prúdia hlavne počas sezóny mraky turistov. Ak sa chystáte do Lisabonu, Sintru jednoducho nemožno vynechať – nielen preto, že sa nachádza tak blízko hlavného mesta Portugalska a naozaj sa tam môžete pohodlne a rýchlo dostať. Ale aj preto, že pre mnohých (vrátane nás) je bezkonkurenčným „hajlajtom” a pre mnohých vítaným únikom z ruchu veľkomesta.

Po príchode do Sintry ma pani z informačnej kancelárie na vlakovej stanici bleskovo vyvedie z omylu. Nie, nie je súčasťou trojice známych zámkov, ale niečo celkom iné. „To je Quinta da Regaleira,” odvetí sucho lámanou angličtinou. A nič viac. Vo vreckovom sprievodcovi, ktorého sme si so sebou vzali na náš portugalský trip, sa o TOM MIESTE prekvapivo nedočítame vôbec nič. Túžba je však silnejšia – o to viac, že to miesto je obostreté takou tajuplnosťou.

Rozhodneme sa ísť peši, nie niektorým z okružných autobusov, a z vlakovej stanice tlačíme kočík – miestami po chodníku, miestami po okraji cesty. Sintru s jej panskými sídlami, vežičkami a parkami obklopuje priam rozprávková príroda a niečím nedefinovateľným (možno za to môže slaný vzduch od neďalekého oceánu) mi nevdojak evokuje šťavnatú exotiku, ktorá môjmu túlavému srdiečku zúfalo chýba. (Zisťujem, že fakt mám absťák!!) Hore na stŕmych braliskách sa vypína mohutný maurský hrad, naproti na druhom kopci zasa pestrofarebný kráľovský palác Palácio da Pena. Scéna ako vystrihnutá z nejakého filmu. Nás však láka predovšetkým „tá studňa”. To ostatné je iba vítaný bonus.

Po dvadsiatich minútach chôdze sa ocitneme na mieste, ktoré predčí aj naše najdivokejšie očakávania. TOTO – Quinta da Regaleira – samo o sebe je dostatočným dôvodom, prečo si bookovať letenku a trepať sa sem cez pol Európy. Privíta nás nádherný zámoček s kaplnkou, obklopený tajuplnou, šťavnatou záhradou. Cez košaté koruny starobylých stromov vidíme, ako sa v diaľke na bralách dramaticky dvíhajú ruiny starodávneho maurského hradu, zahalené závojom hmly. Pecka!

sintra-vstup-do-studne

Areál zámockého parku s rozlohou štyri hektáre je popretkávaný mohutnými stromami obrastenými brečtanom, jaskyňami, jazierkami, sochami, vodopádmi, tajnými zákutiami, rôznymi tajuplnými vežičkami, výklenkami, portálmi a vyhliadkami. A pod zemským povrchom zasa podzemnými chodbami. Celý areál je vlastne labyrintom neviditeľných katakomb. Keď sa tomu poddáte, nikam sa neponáhľate, ale sebe doprajete dostatok času a svojej zvedavosti slobodný rozlet, tá vás zavedie na naozaj nečakané miesta. Akoby v Quinta da Regaleira platil známy výrok mystického Hermesa Trismegista:

„Ako dole, tak aj hore. Ako dnu, tak aj von.”

A tiež, že: „Je jedno, akou cestou sa vydáš – viditeľnou alebo neviditeľnou – aj tak sa dostaneš na to isté miesto. Teda tam, kam máš predurčené sa dostať.”

Trošku som si pri opise tohto miesta teraz uletela do sveta medzi nebom a zemou, faktom však ostáva, že na alchýmii, templároch a symbolike si poriadne ulietaval aj majiteľ tohto neobyčajného miesta – milionár Antonio Augusto Carvalho Monteiro.

sintra-portla-k-studni-zasvatenia

Nečudo, že pri tomto parku sa skloňujú slová „metafyzika” alebo „mágia”. Na každom kroku sa potknete o symbolické odkazy na usporiadenie vesmíru a stvorenie sveta. Tento zámocký park sa nepodobá na žiaden iný na svete, a všetko v ňom, až po tú najposlednejšiu rastlinku a najužší chodníček má svoj význam.

A keď zoberieme do úvahy „svetskejšie skutočnosti”, park je aj baby friendly. Dá sa tu kočíkovať bez prekonávania rôznych kočíkoidných strastí, aj malí prieskumníci sa tu môžu odviazať a vybehať (aj keď asi nie všetky „atrakcie” v parku budú pre nich vhodné, ale o tom nižšie). Mali sme však „šťastie”, že malá nomádka si práve hodila obedného šlofíka, takže prakticky celú návštevu tohto jedinečného miesta prespala 🙂 No aspoň sme mohli s tatom nomádom toto neskutočne mystické a dobrodružné miesto naplno (hoci na striedačku) prebádať do posledného kamienku.

sintra-hlavna-studna

Asi najzáhadnejším objektom v celom areáli je tzv. Studňa zasvätenia, ktorá symbolicky kopíruje iniciačný rituál templárov – musíte zísť zhora dole do „temnoty”, kde vás čakajú podzemné chodby s prekvapivým vyústením ( to znamená, že neviete, kde vlastne vyleziete. Ale keďže tu platia ezoterické pravidlá, vlastne je to úplne v poriadku a vyleziete skrátka tam, kde máte :-).

Vlastne to ani nie je studňa, ale prevrátená, špirálovitá, 27 metrov vysoká – či vlastne „hlboká” – veža. Veža s točitým schodiskom a s múrmi obrastenými machom. Veža, ktorá však nevyrastá zo zeme, ale do nej vrastá. A nie je iba jedna, ale rovno dve. Tú jednu – studňu zasvätenia – si o dušu fotia japonskí turisti a tmolia sa pri nej hlúčiky návštevníkov, takže ju trošku okrádajú o atmosféru. Stále však môžete žasnúť nad hrubými dverami vytesanými do kusu kameňa pri vchode do nej, neviem si predstaviť, aká nadľudská sila ich dokáže naozaj zavrieť.

Druhá prevrátená veža, ako odstrčený súrodenec, stojí nepovšimnutá kúsok vedľa. Natrafím na ňu náhodou – s tatom nomádom sa prestriedame pri malej nomádke, ja zídem po špirálovitých schodoch „tej studne”, stratím sa v bludisku podzemných katakomb, po chvíli tápania v tme a pár križovatkách nečakane objavím jazierko. A keď sa celá uveličená po svojej dobrodružnej výprave vraciam naspäť za tatom nomádom – odrazu si všimnem – diera do zeme! Pozerám, ďalšia studňa! Vyzerá spustnutejšie, osamelo, ktovie, či sa tiež dá zísť dole na jej dno. Aha, točité schody. Tma ako v rohu, nikde nikto, svietim si mobilom, schádzam schod po schode…z toľkého točenia sa mi točí hlava…(nie, to nie je preklep 🙂

sintra-starsia-studna

Na niektorých „poschodiach” vidím otvory do útrob skaly, ktovie kam vedú…Jedným sa nechám zlákať, znovu sa ocitnem v podzemných katakombách…srdce mi tlčie, adrenalín stúpa, toto je ale dobrodružstvo! Kráčam, neviem kam, pod nohy si svietim iba mobilom…odrazu zbadám známu zákrutu s jemným svetlom…a svetlo na konci tunela…ocitnem sa na dne „prvej studne”! Tie dve sú vlastne prepojené podzemnými chodbami! Všetko je so všetkým prepojené. Všetko so všetkým súvisí. Tak ako v našich životoch. Tak ako v celom vesmíre.

No kto toto vymyslel?!

Neskôr sa dočítam, že točité schodisko oboch veží symbolizuje v hermetických tradíciách smrť alebo znovuzrodenie, podľa toho, či pôjdete po ňom zhora dole – teda zo sveta do hlbín zeme, alebo zdola nahor – z tmy na svetlo (nechtiac sa mi podarilo ísť oboma smermi 🙂

Veže sú rozdelené na deväť medzizastávok alebo plošín, ktoré majú stvárňovať Danteho Božskú komédiu, deväť kruhov pekla, deväť úsekov znázorňujúcich očistec a devať úsekov predstavujúcich raj. Celkom na dne templársky kríž prekrýva kompas. Bohvie, za akým účelom a zámerom boli tieto veže postavené, no už len pri pohľade na ich fotku naskakuje husia koža. A zažiť ich na vlastnej koži, zísť po schodisku studňe zasvätenia hore i dole – naozaj, bez preháňania mystický zážitok. Aj za prítomnosti selfí pózičiek stáda turistov. (O.K., tak zasa toľko ich tam nebolo 🙂

Odporúčame sa však naozaj nechať viesť vlastnou zvedavosťou, nakuknúť do každej – aj tej najmenšej jaskyne a zísť po každých schodoch, na ktoré natrafíte, neodolať ani tomu najnenápadnejšiemu chodníčku.

Tak napríklad, keď vojdete do kaplnky pri vchode do areálu, neodbavte jej prehliadku iba zrakovým očekovaním interiéru. Zbadáte bočné schodisko? Pustite sa po ňom. Následne si na križovatke v podzemí intuitívne zvoľte cestu a nechajte sa prekvapiť, kde vás vypľuje.

sintra-jazierko-tunel

My sa na tomto prazvláštnom mieste „zabudneme” na dobré tri hodiny – a to sme podľa mňa nevideli úplne všetko! – a nestihneme kvôli tomu prehliadku ďalších atrakcií v Sintre. No vôbec nám to netrhá žily, pretože návšteva Quinta da Regaleira je pre nás top zážitok celého nášho pobytu v Lisabone a okolí.

Praktické info:

Väčšie deti si jej návštevu rozhodne užijú – ale určite si so sebou zoberte baterky, v podzemných chodbách ako keby ste ich našli! Menšie decká môžu behať po klasických cestičkách alebo ich môžete mať v nosiči. Pre malých ubehancov síce podzemné katakomby tak úplne nie sú, ale v najhoršom prípade sa pri štveraní po schodoch alebo bádaní v podzemí s polovičkou prestriedate, tak ako my. Mimochodom, na toaletách majú aj prebaľovacie pulty. A v areáli je aj kaviareň a bufet.
Vstupné stojí 6€ na osobu, deti do 5 rokov neplatia. Keďže sme sem prišli peši, vstupenky sme si kupovali v pokladni pri vchode.

Ako sa dostať do Sintry:

Vlaky zo stanice Rossio v centre Lisabonu premávajú do Sintry každú hodinu. Rovnako to platí aj o ceste naspäť. Spiatočný lístok stojí 9,80€ pre 2 osoby, dieťa zdarma.

Preprava po Sintre:

Hoci sa vás po príchode na vlakovú stanicu budú k sebe snažiť zvábiť taxikári či šoféri tuk-tukov a ponúkať vám prehliadkovú jazdu, väčšina turistov využíva okružné (hop-in) autobusy, ktoré vás odvezú ku všetkým hlavným atrakciám, vrátane Quinta da Regaleira.

Lístok na autobus stojí 5,50€, pričom z neho môžete trikrát vystúpiť a nastúpiť. Ak plánujete ísť len na jednu z atrakcií (ako my v ten deň len do Quinta da Regaleira, podľa mňa sa to neoplatí, cestu z vlakovej stanice k zámku v pohode dáte aj peši – ak drobec vydrží 20 minút v kočíku alebo v nosiči či na koníkovi).

Chceli sme sa zviezť aj tuk-tukom – lebo aj také po Portugalsku jazdia a sladko mi pripomínajú milovanú Áziu, ale šofér nás kvôli bábätku odmietol vziať, lebo že by ho nemal ako bezpečne pripevniť.

Vstupenky do jednotlivých palácov sa kupujú v office oproti vlakovej stanici – môžete si kúpiť vstupenku na viacero atrakcií za nižšiu cenu (konkrétne s 5% zľavou). Samotné lístky na okružný autobus sa kupujú priamo v autobuse (zastávka je hneď pred vlakovou stanicou, ďalšia v strede mesta pred palácom a ďalšie pred atrakciami).

sintra-quinta-da-regaleria

Rada nad zlato:

Potrebujete niekde drobcov zničiť? Pri Sintra Boutique Hotel v centre mesta nájdete detské ihrisko s preliezačkami, kam ich môžete vypustiť a vy si počas stráženia vypiť kávu v plasťáku. 🙂 (Kúsok odtiaľ je kaviareň).

Zážitok, ktorý si môžete ušetriť:

Keď sme sa deň pred návštevou Sintry viezli z centra Lisabonu do nášho air bnb ubytka vo štvrti Graca, náš šofér nás presviedčal, aby sme využili jeho služby, že nás do Sintry odvezie autom. Tvrdil, že celú prehliadku Sintry zmákneme za dve hodiny a pýtal si za to 70€. V skutočnosti je však v Sintre toho toľko čo robiť, a navyše s deckami sa návšteva oplatí rozložiť na viac dní. My sme sa do Sintry vydali dvakrát. Raz sme si pozreli iba Quinta da Regaleira a druhýkrát pestrofarebný Palacio da Pena. Návštevu maurského hradu sme vynechali, pretože nám bolo povedané, že s malým chodcom by to bola skôr oštara, behať po ruinách.