Prečo Bali nie je lacné (NIELEN) pre rodičov?

preco-bali-nie-je-lacne-nielen-pre-rodicov

Podľa našich skúsenosti sa dá vo väčšine ázijských krajinách cestovať prakticky za facku. O Ostrove Bohov, ktorý je momentálne horúcim dovolenkovým hitom, to však už tak úplne neplatí. Hlavne ak ste rodičia. My, ktorí radi brázdime svet „lowcostovo”, sme sa museli naučiť cestovať úplne inak. Ako?

Jediný hinduistický ostrov v inak moslimskej Indonézii neočaril len Liz Gilbert z bestselleru Jedz, modli sa a miluj. Ale aj mňa. (A samozrejme, milióny ďalších ľudí 🙂 Ja som sa však do neho zbláznila natoľko, že som mu venovala poslednú kapitolu vo svojej prvej knižke Výsostne ženská záležitosť. A potrebovala som sa naň vrátiť. Nie raz. Dohromady som Bali navštívila trikrát.

Keď som sem naposledy (vo februári 2017) cez pol zemegule dotiahla svoju nomádiu rodinku, Ostrov Bohov pre mňa nebol „poľom neoraným”. Od poslednej návštevy však už ubehol nejaký ten rôčik (dokonca štyri) a na moje prekvapenie nás privítalo tak trochu iné Bali. Zmeny sa netýkali len tejto čoraz populárnejšej dovolenkovej destinácie. Ale aj nás.

V prvom rade sme sa stali rodičimi. A naše priority, potreby a očakávania poriadne zamiešali karty v tom, čo uvidíme, zažijeme, kde prespíme, čo a kde zjeme. A najmä – koľko nás to bude stáť.

chram-ubud

Ešte doma na Slovensku som tata nomáda hrdinsky presviedčala, že nevadí, ak za letenky vysolíme majlant. (Konkrétne 1600,- €. Áno, aj moja lowcostová dušička teraz pri čítaní tej sumy vnútorne krváca. Štastena mi totiž do života neraz prihrala také úžasné veci ako je spiatočná letenka do Tokia za 300 eur. Do Thajska alebo na Srí Lanku lacnejšiu než 500 eur a podobne…)

Naivne som sa oháňala argumentom, že veď ideme do ázijskej krajiny, tam to bude lacnejšie než u nás. Ušetríme napríklad na ubytovaní, za noc zaplatíme maximálne 20€, tak ako ja pred pár rokmi. Alebo ušetríme na jedle, za pár šupov sa tam prestravujeme ako králi. Áno, to som si myslela. Bali ako destinácia pre nízkorozpočtovú dovolenku je však hudba minulosti.

Ostrov plný smaragdovo zelených ryžových polí si aj po rokoch, odkedy som tu bola naposledy, stále zachováva svoj nenapodobiteľný šarm, ale je oveľa turistickejšie, komerčnejšie a – drahšie. Už nepatrí medzi krajiny, kde sa za euro napcháte do prasknutia. Ba dá sa povedať, že ceny sú tam porovnateľné s tými u nás.

ryzove-plantaze-ubud

Jedna vec je, že Bali vplyvom čoraz masívnejšieho turizmu a prílivu cudzincov – prisťahovalcov zdraželo. Druhá vec je, akým spôsobom cestujete. My sme telom i dušou backpackeri – vieme si dopriať a máme radi pekné veci, ale zároveň sa dokážeme uskromniť, prespať hocikde, kde je posteľ a tečúca voda. Po príchode na Bali sme však veľmi rýchlo pochopili, že s bábom resp. s dieťaťom vo všeobecnosti človek viac dovolenkuje než cestuje – v tom zmysle, že nedrží rozpočet tak pevne pod pokrievkou. Hoci nenakupuje celé dni v tunajších štýlových butikoch a nehýri celé noci v tunajších kluboch, paradoxne možno míňa viac.

Prečo?

Pretože s dieťaťom si nemôžeme dopriať ten typ relaxu ako bezdetní, rozumejte hodiny neprítomne a hlavne NERUŠENE civieť na to, ako spenené morské vlny na Echo Beach hlcú surferov, a potom ich vypľúvajú o pár metrov ďalej. Naopak, na pôžitky a okamih, keď si môžeme konečne vyložiť nohy, sŕkať vodu z vychladeného mladého kokosu a skrátka len tak hybernovať, vyslovene číhame. Takže je len logické, že keď malá nomádka zaspí a konečne máme chvíľu len pre seba, jednoducho nechceme na sebe šetriť. Naopak, naše srdiečka pištia po tom, aby sme dobehli zameškané. Preto si tradičnú balijskú masáž doprajeme v rezorte pod šírym nebom s výhľadom na džungľu, nekonečný bazén a ospalú dedinu v objatí kaskádovitých ryžových políčiek. A nie v zastrčenom masážnom salóne na rušnej ubudskej ulici, hoci zaplatíme dvojnásobok. Chceme si vychutnať dobrú kávu v peknom prostredí, hoci je možno zbytočne drahšia než káva vo warungu o tri ulice ďalej.

sidemen-vila-sing-ken-ken

O to viac, že z Bali je momentálne gastromekka plná neskutočných dizajnových kaviarní, reštaurácií, streetfoodov a nočných podnikov. A nedá sa im odolááááááť!!! Prisahám, že zlé espresso sme za tie tri týždne nášho kočovania po Bali pili asi len trikrát. A tak, ako polovica planéty, aj my sme sa tu namotali na smoothies či na vajce Benedikt. Ale nie o tom som chcela. O „gastrobali” chystám samostatný článok. 🙂

Utieram teda sliny z klávesnice a nadväzujem na pôvodnú tému – jednoducho, keď cestujete s dieťaťom, všetko je vám akési vzácnejšie (voľný čas, nerušená konzumácia akéhokoľvek jedla a nápojov – hlavne kávy, relaxovanie, zážitky atď…) a chcete si dopriať, keď sa vám na to naskytne príležitosť. Takže, hoci sme s tatom nomádom skromné a nenáročné tvory, pochopili sme, že hotelová izba už nie je iba priestor, kde večer spadneme do postele ako vrece zemiakov, ráno sa pozbierame a celý deň tam potom ani nepáchneme. Ale že kvôli dieťaťu sa v nej budeme pomerne veľa času zdržiavať. Opäť logicky sme prišli k záveru, že chceme spávať v priestrannejšej izbe, kde sa nebudeme o seba potkýňať a ktorá má aj terasu, aby sme si večer po uspávaní nomádky mohli s tatom nomádom aj chvíľu spoločne posedieť.

ČAS ZA CENU ZLATA

Ako určite aj sami veľmi dobre viete, čas je pre rodičov vzácna komodita. A pri cestovaní ešte viac. Kedysi sme (kdekoľvek) cestovali totálne nablind – niekam sme prišli, urobili sme si zoznamovacie kolečko po hoteloch a iných ubytovacích zariadeniach, a potom si spomedzi nich na základe ceny, polohy atď vybrali. Presne takto. Ak sa nám zdala byť nejaká reštaurácia alebo hotel drahý, išli sme klopať na iné dvere. Alebo sme kráčali pár kilákov pešo, lebo taxikár pýtal za odvoz nehoráznu sumu.

No problem. A ešte to aj malo príchuť dobrodružstva.bistro-love-anchor-canggu

Lenže s dieťaťom a navyše cez najväčšiu horúčavu to skrátka nedáte.

A tak si počas nášho cestovania po Bali ubytovanie bookujeme pekne krásne vopred (hoci neraz pár hodín pred príchodom). Ubytovanie meníme zriedkavejšie. Žiadne také, že jedna noc a ideme „o dům dál”. Nie sme takí flexibilní. Nechce sa nám každý deň baliť a vybaľovať. A teda platíme viac.

Keď máte za sebou vyše 15 hodinový let z februárovej slovenskej zimy do omračujúceho indonézskeho teplo-vlhka, ste unavení až na kosť, 10. mesačné dieťa pod pazuchou, nechce sa vám pred letiskovou halou zjednávať cenu a snažiť sa rukami-nohami taxikárovi vysvetliť, kam vás to má vlastne odviezť, keď ani vy sami netušíte.

Neskutočne sme boli radi za ten spásonosný nápad, že si odvoz z letiska zabezpečíme cez vilu v Canggu, ktorú sme si zabookovali na prvé tri noci ešte pred odletom. Lebo nám to ušetrilo čas, nervy. Možno nie peniaze, pretože určite by sme si s taxikárom pred letiskovou halou dohodli nižšiu taxu ako tú, ktorú sme platili prevádzkovateľke vily. Ale v takomto prípade – čert to ber.

STRAVOVANIE

Na čo sa na dovolenke najviac míňa? Na ubytovanie, na jedlo…Popravde, stravovali sme sa síce ako králi, ale rozhodne nie „za pár šupov”, ako som ešte doma presviedčala tata nomáda. Po prvé, ceny sa vyšplhali hore a jedlo z kategórie „lacné” stojí priemerne tak 3€, aj to v menej turistickej oblasti. Po druhé, veľmi rýchlo sme pochopili, že s dieťaťom fakt dobrodružne nevlezieme do hocijakého miestneho warungu, ako by sme to kedysi s nadšením urobili. Lebo to už nie je iba o našich bruchách a o tom, že možno adrenalínovo vyskúšame aj niečo nové, a nie tak úplne priateľské k nášmu zažívaniu. Ale voľačo pod zub musíme dať aj malej nomádke. A osobne si radšej priplatíme viac za dobrý pocit, ktorý máme z prostredia, hygienických podmienok a obsahu taniera. Hoci faktom zostáva, že na Bali vám na 90% jedlo aj tak pripraví nejaká ženička na dvojplatničke v uzulinkej kuchynke, a to bez ohľadu na to, koľko zaň v konečnom dôsledku zaplatíte. (Česť výnimkám – drahým hipsterským podnikom s veľkou otvorenou kuchyňou typu Mudra v Ubude). Ale nemusíte mať po prečítaní tejto vety obavy – väčšinou budete len žasnúť, ako sa za takých bojových podmienok môžu rodiť také dobroty. 🙂

bistro-mudra-jedlo

Avšak nejde len o to, aby ste niečo hodili do žalúdka, všakáno? Bežné dieťa (ak práve nemá menej než 6 mesiacov) nevydrží po celú dobu stolovania sedieť nehybne. A detské stoličky nie sú na Bali práve bežná vec. Takže pre nás bolo dôležité chodiť na kávu, obed či večeru na také miesta, aby na nich malá nomádka vydržala, a keď sa potrebovala hýbať, štvornožkovať, aby tam bolo aspoň relatívne čisto alebo sa tam s ňou skrátka dalo chvíľu existovať. Nie som úzkostlivá matka, ktorá nonstop pobehuje s dezinfekčným sprejom, ale zasa nenechala som ju loziť hocikde. Veď mi určite rozumiete 🙂

KDE SKLONIŤ HLAVU

relax-vila-canguPočas svojich prvých dvoch návštev som prespávala u domácich, v tzv. homestays, čo sú niečo ako priváty. Na Bali väčšinou v tradičných balijských domoch býva spolu pod jednou strechou viac generácií. Ich neoddeliteľnou súčasťou je aj chrám resp. oltár, na ktorý každodenne prinášajú kvetinové a ovocné obety a niekoľko izieb na prenájom. V týchto homestays som platievala priemerne 14€ za noc a bolo pre mňa podstatné, že izba má čistú posteľ, tečúcu vodu, balkónik alebo terasu, kde si môžem ráno vychutnať raňajky a kávu (tiež v cene). Počas našej prvej rodinnej dovolenky na Bali sme sa však kvôli malej nomádke snažili vyhľadávať ubytovanie aj s bazénom.

Tropická klíma tohto šťavnatého ostrova totiž znamená horúčavy a vysokú vlhkosť. A keď polovicu dňa strávime návštevou chrámov či výletom do džungle, druhú polovicu venujeme malej nomádke, aby sa aj ona zabavila, unavila a predovšetkým schladila a oddýchla si. Bazén je preto nevyhnutnosť. Aj nám cez tie úpeky padne nesmierne vhod. Jeho prítomnosť však logicky cenu za izbu zvyšuje. Chceme však upozorniť na to, že rôzne priváty a hotely (hlavne tie lacnejšie) neraz na webe pyšne uvádzajú, že majú aj bazén, ale v skutočnosti je to len akési čľapkacie jazierko s vodou pofidérnej kvality…Na fotkách však pritom div že nepripomína plavecký bazén…To len aby ste s tým rátali…

amed-infinity-pool

Okrem bazéna ešte od ubytovania požadujeme wifi. A raňajky v cene, lebo sme zistili, že ak si v snahe ušetriť bookneme ubytovanie bez raňajok, beztak neušetríme. Naopak, zaplatíme ešte viac, keď si ich dáme niekde „externe”.

PREPRAVA

Preprava na Bali je veľmi špecifická. Hoci je to pomerne malý indonézsky ostrov, dostať sa z bodu A do bodu B vzdialeného 40 kilometrov môže pokojne trvať hodinu a pol. Aj viac. Cesty tu pritom nie sú v katastrofálnom stave, no diaľnice by ste hľadali márne. Ani železnica tu nie je. Po celom ostrove sa vinie uzučká asfaltka, pričom všetci jazdia priemernou rýchlosťou tak 40 km/hod. Zápchy sú tu na dennom poriadku, premávka je chaotická. A jazdí sa vľavo, tak ako v Británii.

Verejná hromadná doprava je na rozdiel od Srí Lanky či Malajzie taká nijaká (márne budete hľadať autobusové zastávky, jazdia také malé autobusíky, tzv. bema a väčšinou praskajú vo švíkoch, takže s dieťaťom by ste sa tam asi tlačiť nechceli) a takmer žiadni turisti ju nevyužívajú. Domáci aj cudzinci, skoro všetci tu totiž jazdia na skútroch, prípadne na motorkách, lebo je to lacné. Je úplne bežné vidieť ako sa na skútriku vezie mama s dvoma deťmi, ba aj celá rodina. Na skútri jazdia aj školáci, skrátka všetci. Je to tu najrozšírenejšia forma prepravy, minimálne na krátke vzdialenosti. Sú dokonca oblasti, kde sa bez skútra (alebo taxíka) fakt nezaobídete. Napríklad Amed na severovýchode je poriadne rozťahaný po pobreží, hornatý a na chodníky zabudnite. Kráčať v páľave popri ceste (a s kočíkom či nosičom) je naozaj len pre skutočných „fajnšmekrov”, čiže taký skúter je na nezaplatenie.

Prenájom skútra vás vyjde 50 000 Rp na deň, čo je v prepočte asi 3,50€. Kebyže nemáme so sebou malú nomádku, využívame ho asi nonstop (hoci v rušných mestách ako Kuta či Denpasar to nie je práve najbezpečnejšie a stáva sa veľa nehôd). No ani s ňou sme sa jazde na skútri nevyhli. Nie je to síce niečo, čím sa chválime, ale inak sa fakt nedalo. Jazdili sme však iba v pokojnejších oblastiach a na krátke vzdialenosti.

Na dlhšie vzdialenosti je riešením taxík. A ten nie je práve najlacnejší. Funguje tu aj lacnejší Uber a Hopin, ale domáci ich tvrdo bojkotujú. (Často sme videli cedule s oznamom, že Uber má zakázané vojsť do nejakej ulice alebo niekde zastavovať a podobne). Keď sme sa presúvali po ostrove, prepravu sme si zabezpečovali cez hotel. Och, aby som nezabudla, existujú aj hromadné odvozy – mikrobusy, ktoré zvážajú turistov z viacerých hotelov a odvezú ich na rovnaké miesto (napr. z Ubudu do prístavu Padang Bai, odkiaľ sa chodí loďou na ostrovy Gili a na Lombok). S dieťaťom sa však lepšie cestuje súkromným autom. Doprava sa však pri cestovaní s dieťaťom zaradí na položky, ktoré rozhodne navýšia budget. PS: Ozaj, na Bali zabudnite na detské autosedačky. Niečo také tu absolútne neriešia.

vodopady

TIPY AKO UŠETRIŤ

Bolí vás pri čítaní tohto článku peňaženka? Aby sa nedajbože neniesol v negatívnom duchu, na záver (už som sa aj tak možno až príliš rozpísala) pripájam zopár rád, ako udržať rozpočet počas dovolenky na Bali v rozumných medziach.

  1. Zjednávajte – Cenu za odvoz alebo za niektoré veci na trhu môžete zjednať. Takisto si môžete skúsiť zjednať lepšiu cenu za ubytovanie, ak sa chystáte niekde stráviť viac dní. Treba skúšať.
  2. Porovnávajte – Na Bali sú veľké cenové rozdiely podľa toho, kde si čo kúpite. Mladý kokosový orech v stánku pri ceste kúpite za 20 000 Rp (vyše eura) a v hipsterskej kaviarni vám za neho bez mihnutia oka naúčtujú dvojnásobok. Jasné, nie je to veľa, ale viete ako sa hovorí „babka k babce…”
  3. Bookujte ubytovanie na poslednú chvíľu – toto je rada pre odvážnych, ale nám funguje. Ako som spomínala, ubytovanie sme striedali a nové sme si vždy našli a zabookovali deň predtým (alebo dokonca v ten istý deň) ako sme opúšťali to pôvodné. Vďaka čomu sme neraz vychytali aj 50% zľavu last minute ponuky. (Využívali sme booking.com alebo Airbnb). Presne takto sme našli úžasné ubytovanie vo vile Sing Ken Ken v Sidemene, ktoré bolo absolútnym highlightom nášho kočovania po Bali. Izba tu pôvodne stála 80€, my sme vychytali akciu za 40€ a poviem vám, cítili sme sa tu ako v rozprávke.
  4. Zabaľte so sebou kamarátov – oplatí sa to nielen preto, že budete mať spoľahlivý baby sitting a neochudobníte sa o také zážitky ako je ranné plávanie s obrími korytnačkami na ostrovoch Gili. Ale keď sa štyria či šiesti podelíte o luxusnú vilu, budete mať fantastické ubytovanie a keď to rozpočítate na hlavu, aj nechutne lacné. To isté platí o preprave. Máme pocit, že dovolenkovať na Bali ako skupinka sa fakt oplatí viac ako páriku.

Poznámka autorky: Tento článok sa s vysokou pravdepodobnosťou netýka len Bali, ale v podstate sa dá aplikovať na akúkoľvek exotiku (destináciu), kam sa vyberiete s dieťaťom.

Prečo Bali nie je lacné (NIELEN) pre rodičov?
Ohodnotiť tento článok