Prečo sa oplatí zablúdiť do slávneho Portovenere?

preco-sa-oplati-zabludit-do-slavneho-portovenere

Pobrežie Ligúrie s dramatickými útesmi a farebnými domčekmi v neprístupných dedinkách na fotkách vyzerá neskutočne lákavo. Až gýčovo krásne. Vieme. Preto sme sa sem skrátka museli vybrať. A mestečko Portovenere nás napriek príznačnému davu turistov nesklamalo ani naživo.

Portovenere. Posledná zastávka z nášho zoznamu mestečiek na Talianskej riviére, ktoré sme chceli navštíviť. S tatom nomádom sa zhodneme, že má väčšie čaro než toľko ospevované dediny Cinque Terre či nóbl Portofino. Teda aspoň pre nás. Nepripadá nám ako neživý skanzen určený len na to, aby bol zvečnený na triliónoch fotiek a dostal čo najväčší počet lajkov. (Aj keď s najvyššou pravdepodobnosťou takto visí na tisícoch profilov 🙂 Dokonca sa odvážime tvrdiť, že keby ste mohli spomedzi vyššie spomínaných, turisticky vychytených miest na pobreží Ligúrie navštíviť len jedno, voľba by mala padnúť na Portovenere.

V pôvabnom prístave Palazzata, lemovanom staručkými hranatými domčekmi s farebnými fasádami a bielizňou na šnúrach, síce panuje energický ruch, ale vôbec nemáme neznesiteľný pocit „davizmu” a „preturizmovanosti”, aký sa nás miestami zmocňoval v ostatných dedinkách národného parku Cinque Terre. Možno sme trafili tú správnu dennú hodinu, keď tu nie je toľko ľudí a veľké turistické autobusy či lode plné dychtivých návštevníkov sem buď ešte neprišli alebo už stihli odísť. Alebo je to tým, že Portovenere je skrátka Portovenere. Zachováva si svojský šarm, no matter what.

pobrezie-liguria-portovenerePrídeme autom, hoci sem chodia aj vlaky, autobusy a lode z neďalekého nie príliš zaujímavého prístavného mesta a dopravnej tepny La Spezia či z opačného smeru, z dediny Riomaggiore (súčasť národného parku Cinque Terre). Mimochodom do Portovenere vedie aj slušná 4-5 hodinová pešia túrička z Riomaggiore, ale asi nič pre čerstvých rodičov.

Po príchode zistíme, že aj v Portovenere je tak ako v Portofine či Cinque Terre trochu problém s parkovaním, ale nie je to také katastrofálne. Dá sa parkovať v podzemných garážach Grand Hotela priamo v centre. Ale pozor, jedna hodina parkovného tu stojí 4 eurá, podzemné parkovisko je miniatúrne a príjazdová cesta šialene úzka a strmá. Väčšie autá sa tam teda poriadne zapotia. My máme kombíka a mali sme fakt problém vyjsť z podzemného parkoviska rýchlo zase von (a ušetriť 4 Eurá 🙂 Pritom si myslím, že tato nomád je pomerne slušný šofér a manévrovanie, hlavne s parkovacími senzormi, mu nerobí žiaden problém. Nakoniec sme však našli voľný flek na parkovisku dole pri prístave, v sezóne od marca do 15. októbra stojí 2,50 eur za hodinu, mimo sezóny ( od 16. októbra do 14. marca) 1,50 eura, v čase od ôsmej ráno do siedmej večer.

portovenere-domyKeď sme kráčali po promenáde na nábrežie posiate fotogenickými domčekmi, minuli sme detské ihrisko, kde sa môžu staršie deti príjemne zničiť, aby potom odpustili rodičom, že ich ťahajú za pamiatkami. 🙂 Bližšie k historickému centru sú na nábreží aj stánky s ponukou rôznych výletov na okolité ostrovy či do Cinque Terre. Loďami sa tu chodí bežne, my sme to kvôli prítomnosti päťmesačnej malej nomádky a nespratnému kočíku neabsolvovali.portovenere-hradby-mesto

Dominantou tohto minimestečka zapísaného na zoznam Svetového dedičstva UNESCO a asi najfotografovanejším objektom z celého Portovenere je rozkošný pastelový prístav. Každý z farebných domčekov je iný a každý je unikát. Spredu môžete obdivovať ich fasády a z druhej strane sú nalepené na skalnatom útese, akoby iba viseli nad morskou hladinou. Hlavná tepna lemovaná obchodíkmi (jeden podnik sa špecializuje čisto iba na predaj pesta. Majú milión druhov a môžete aj ochutnať) a reštauráciami leží o čosi vyššie, nad týmito domčekmi. S nábrežím ju spájajú stŕme schodiská, ktoré objavíte nenápadne vklinené pomedzi domčeky. Prekvapene sa dozvedáme, že Portovenere je poriadne staré – prvé známky osídlenia sa datujú do obdobia 50 p.n.l.!

Po pár stovkách metrov domčeky ubúdajú, Palazzata plynule prechádza do nábrežia posiateho skaliskami, na ktorých ľudia oddychujú. Panuje tu príjemne lenivá, nenáhlivá atmosféra. Rozvoniava slané more a skaliská rozpálené slnkom. Pred lákavým pocitom ležérnosti sa tu jednoducho nedá ujsť, konečne sa cítime ako na lenivej mediteránskej dovolenke a nie ako súčasť tlačenice, upachtení a vyčerpaní davmi.

Dôležité upozornenie: Ak máte menšieho drobca, ktorý ešte nechodí po svojich a chcete z Portovenere vidieť viac než len vyššie opísané nábrežie, určite si so sebou vezmite ergonosič. A kočík nechajte v kufri auta alebo na hotelovej izbe. Prípadne si vezmite zámok, aby ste si ho mohli dole v prístave pri schodoch zamknúť ako bicykel (videli sme to takto robiť istých rodičov a pripadá nám to ako šikovný nápad). Prečo? Pretože Palazzata sa končí nielen skaliskami, ale aj schodmi, ktoré vás však vyvedú na vyššiu úroveň hore do mestečka, k staručkému kostolu, hradu a na neskutočné vyhliadky. Ak chcete preloziť všetky zákutia Portovenere (a naozaj to stojí za to), s kočíkom to bude dosť nemožné. Naozaj to istí nosič alebo dieťa na rukách.

rodinny-vyjazd-do-portovenereMy sme nechali nosič nedopatrením v aute a nemali sme ani zámok na náš dosť veľký a neohrabaný kočík (kiež by sme vtedy mali náš milovaný skladateľný Mountain Buggy Nano, ktorý sa dá zložiť do veľkosti príručnej batožiny). Takže sme žiaľ nepreskúmali každú jednu uličku a pri prehliadke niektorých častí sme sa museli striedať, ten druhý vždy strážil dieťa a kočík. Musíme sa však priznať, že sme sa snažili hrdinsky vytrepať kočík aj tam, kde by to iní vzdali. Terén je však miestami šmykľavý (akoby vyšúchaný od nôh nespočetného množstva návštevníkov) a hrboľatý, namiesto pravidelnej slušnej dlažby nepravidelné šutre. Takže jeden niesol malú nomádku na rukách a druhý terigal ten nemožný kočík, lebo sme nechceli mať koktavé dieťa. Na prehliadku Portovenere si určite obujte pevnú obuv – celá rodina. Ja som mala s odvahou nič netušiacej flipflopy a poviem vám, niektoré úseky – napr. dole od kostolu San Pietra k útesom Grotti – mi pripadali dosť zabijácke.

utesy-portovenere

Keď idete smerom od nábrežia a zdoláte prvé schody, na prvej úrovni, takej akoby plošine, sa nachádza príjemný bar/reštaurácia, kde si môžete posedieť a kochať sa fakt krásnym výhľadom ( áno viem, s dieťaťom je tento nápad tak trochu sci-fi, ale nedalo mi to nespomenúť 🙂 Hneď vedľa tohto podniku sú verejné toalety. Nespomínam to len preto, že je to podľa mňa pre vás užitočné vedieť. Ale prosímpekne, ich návšteva je zážitok. Vchádza sa do nich totiž na štýl Alice v krajine zázrakov – dierou v zemi. Po pár schodoch prudko dole sa ocitnete v podzemnom priestore, kde si Talianska v strednom veku na plné pecky púšťa rockové vypaľovačky, kým si kráti čas vyberaním drobných za použitie WC…

Naľavo od „toaliet” sa nachádza pôvabný staručký kostol San Pietro z roku 1198, sú z neho výhľady na dramaticky zubaté pobrežie a jaskyne. Neďaleké schodíky vás privedú aj k útesom Grotto, ktoré svojho času inšpirovali k tvorbe aj slávneho romantického básnika Byrona. Cestička opačným smerom od kostolu San Pietro sa rozbieha k hradu Doria a hore do mesta, do labyrintu jeho uličiek.

prechadzka-portovenere

Podľahli ste čaru tohto staručkého talianskeho mestečka a zatúžili ste tu stráviť viac než len jeden deň? Zážitkom je podľa nás určite pobyt v Grand Hoteli, z ktorého je úchvatný výhľad rovno na rozprávkové nábrežie. Ale čo tu robiť, keďže mestečko je také miniatúrne? Okrem toho, že vám môže poslúžiť ako základňa pre „výjazdy” do okolia (napr. do Cinque Terre), súčasťou tohto miesta nie je len starý zámok, domy, kostoly ale aj malebné ostrovy s mnohými jaskyňami, ktoré môžete tiež preskúmať. Na ostrove Palmaria, najväčšom ostrove v talianskej Ligúrii, sa nachádza 36 jaskýň a je známy tým, že sa tu dá robiť fantastická turistika. Z Portovenere sem chodí pravidelne loď.

Perličkou je, že ostrovček Tino južne od Palmarie považovaný za militarizovanú zónu je síce zatvorený pre návštevníkov, ale každý rok 13. septembra počas osláv Sv. Veneriusa je sprístupnený verejnosti. Svätec žil na ostrove na prelome 6.-7. storočia a na mieste jeho hrobu vyrástol kláštor. Jeho ruiny tam možno nájsť dodnes.

TIPY Ako zvládnuť Portovenere s bábätkom:

Tieto tipy uvádzam v každom článku o tejto oblasti, pretože platia paušálne. Dala som ich dohromady na základe toho, čo sa nám osvedčilo a čo by sme nabudúce urobili inak.

  1. Určite si vezmite (aj) ergonosič. Klasicky, ťažkopádny kočík bude skôr na oštaru. Na druhej strane, môžete v ňom drobca elegantne a nenápadne prebaliť, pretože s prebaľovacími pultami sa v tunajších neraz miniatúrnych trattoriách a kaviarničkách práve neroztrhlo vrece. Ale ak kočík, tak určite aj zámok (ako na bicykel), ktorým si ho môžete v prípade potreby uzamknúť a môcť tak preskúmať aj miesta neprístupné kočíkom. Je ich tu požehnane.
  2. Riešením je aj cestovný kočík ako Yoyo Baby Zen alebo náš Mountain Buggy Nano, ktoré sú ľahučké, dajú sa poskladať ako príručná batožina a prevesiť cez plece. Ale nosič si aj tak zoberte. 🙂
  3. Ak váš drobec už jedáva aj niečo iné než MM alebo UM, zabaľte mu nejaké (zdravé) snacky, pretože Taliani majú dosť špecifický denný harmonogram a siesta je posvätná, takže od nejakej 15:00 do 19:00 – 20:00 bývajú reštaurácie a obchody (v drvivej väčšine) zatvorené. Aby vás to nepríjemne neprekvapilo. Nie je nič horšie ako hladné dieťa, však áno. (Áno, viem, viem. Horšie je ešte nevyspaté dieťa a zuby…no to je iná téma. Skrátka, rozumieme si, však? 🙂
  4. Obujte sa pohodlne. Terén nie je práve najpriateľskejší a či sa vyberiete na turistiku alebo len tak motkať po mestečku, vaše chodidlá sa vám za pevnú obuv s maximálnym komfortom naozaj odvďačia.

Pripravte sa na to, že v tejto oblasti býva problém s parkovaním. Neraz zaparkujete úplne odveci ďaleko a budete musieť kráčať a kráčať. Dá sa to vyriešiť aj tak, že si nájdete nejakú „základňu“ a z nej budete vyrážať vlakom, autobusom či loďou.

Prečo sa oplatí zablúdiť do slávneho Portovenere?
Ohodnotiť tento článok