Prvá zastávka na našom talianskom roadtripe – legendárne Portofino, útočisko prominentov

prva-zastavka-na-nasom-talianskom-roadtripe-legendarne-portofino-utocisko-prominentov

Také poetické a ušiam lahodiace názvy, ako majú mestečká a zátoky na pobreží talianskej Ligúrie, si priam koledujú o romantiku. Dokonca aj v trojici. Uznajte sami – Levanto, Il Golfo dei Poeti či Portofino. Však znejú ako pohladenie? Romantika je to však drsná.

Dramatické útesy, jaskyne a tajné zátoky. K zubatým skaliskám sa túlia pôvabné, kedysi staručké rybárske osady, v dnešnej dobe každoročne pózujú miliónom fotoaparátov či smartfónov a niektoré sa pýšia puncom exkluzivity. Tak ako Portofino, naša prvá zastávka pri objavovaní tohto pobrežia Ligúrie.

Miniatúrna rybárska osada s farebnými domčekmi nalepenými na sebe a vilkami roztrúsenými po okolitých svahoch, nesie nálepky ako „luxusné letovisko”, „nóbl destinácia“ či „raj bohatých”.

Dedinku ukrytú v chránenej zátoke, obklopenej svahmi bohato porastenými cyprusmi a olivovníkmi, preslávilo očarujúce prostredie a zvučné mená prominentov, filmových hviezd a šľachticov, ktorí v nej svojho času dovolenkovali. Napríklad taká Sophia Loren, princezná Grace či Liz Taylor a mnohí iní.

portofino-zatoka-rodinaLuxusný je už samotný príjazd do Portofina. Áno, myslíme to ironicky. Dedinka leží na konci dlhej kľukatej a úzkej asfaltky necelé 4 kilometre od susedného, mimochodom veľmi šarmantného mestečka Santa Margherita Ligure. Ak do Portofina práve nedorazíte na svojej súkromnej jachtičke a nezakotvíte rovno v prístave, s veľkou pravdepodobnosťou hrozí, že sa vám parkovacie miesto priamo v Portofine už neujde. A budete musieť parkovať v susednej Santa Margherite. Tak ako my.

(Ak máte viac času, určite sa vydajte aj na prehliadku Santa Margherity. Máme pocit, že mestečko schované v zátoke dokonca stojí za to viac než – možno – preceňované Portofino. Široká promenáda na nábreží je ako stvorená na prechádzku kočíkom. Pláže. Palmy. Hotely, záhradné vilky. Ale to len tak na okraj 🙂

putovanie-do-portofino

Ani v Santa Margherita nebolo parkovanie práve prechádzkou ružovým sadom. Teda ak sme chceli parkovať čo najbližšie k Portofinu. Voľný flek sme nakoniec našli na stráženom parkovisku štvorhviezdičkového hotela Best Western Regina Elena (vzdialenom presne 3,7 km od Portofina). Pôvodne sa od nás žiadalo, aby sme si zaplatili riadne parkovné ako hoteloví hostia, hoci sme nimi neboli – na 24 hodín. A za 20 euro. Z tej pálky sa nám až zakrútila hlava, veď my sa zdržíme sotva slabé tri-štyri hodinky! Maximálne. Strážnikovi, postaršiemu Talianovi, sa nás pri pohľade na kočík a nevinnú tváričku malej nomádky evidentne uľútostilo, spiklenecky žmurkol a lámanou angličtinou verzus posunkami naznačil, že ak mu dáme 10 euro (do jeho vrecka), problémik vieme vyriešiť. Strčili sme mu bankovku do opálenej dlane a on nám dal na oplátku univerzálny parkovací lístok. Za parkovné sme teda nakoniec zaplatili „iba” 10 euro a vlastne ušetrili. Bomba kšeft. 🙂

Mimochodom, ak sa tu rozhodnete nocovať, hotel Best Western Regina Elena nie je práve najhoršia voľba. Keď som ho pri písaní tohto článku čekovala na internete, dočítala som sa, že sa nachádza minútu chôdze od celkom slušnej súkromnej pláže, na streche má vyhrievaný bazén a vírivku s výhľadom na ligurské pobrežie. Každá izba má Wi-Fi, satelitnú TV, minibar a nájde sa tu aj detský kútik, plážový beach kids klub, ktorý vaše ratolesti zabaví kreatívnymi aktivitami, hrami a podobne, ba dokonca robia aj stráženie detí na požiadanie. (aspoň tak sa to píše na ich stránke TU)

Vráťme sa však k Portofinu. Keď sme sa teda skamošili s hotelovým strážnikom a za desinu mu zverili svojho štvorkolesového tátoša, naložili sme malú nomádku do kočíka a vydali sme sa peši do Portofina. Musíme uznať, že prechádzka je to utešená (ak neprší) a ani nie taká dlhá. Najprv vedie po chodníku, zčasti pozdĺž útesov, čo je veľmi pekné. Potom popri ceste a nakoniec cez park. Ak teda nemáte kočík tak ako my a na skratku cez kopec môžete zabudnúť. My sme museli posledný úsek zvládnuť po okraji kľukatej a úzkej cesty, hoci po nej veselo frčali autá a utešovali sa predstavou, že nie sme prví ani poslední, čo majú radi takúto adrenalínovú zábavku. Popravde, premávka nebolo až taká hustá, no beztak mnou lomcovali jemné pocity stiesnenosti a najprv som mala aj výčitky svedomia, prečo sme nebrali len nosič, ale terigáme sa tu s kočiarom. No vo chvíli, ako nás s kamenným výrazom obehol chlapík na invalidnom vozíčku (smrteľné vážne!!!), tak sa moje výčitky svedomia rozplynuli ako dym.

vila-portofinoUkáže sa, že Portofino je jedným z tých miest, kde platí, že cesta je cieľom. Teda aspoň my sme taký dojem nadobudli a z nášho dramatického príchodu do Portofina (a ešte dramatickejšieho odchodu, lebo sa nám rozpršalo atď), stal asi najväčší zážitok dňa, väčší než samotné mestečko.

Portofino si naozaj zaslúži punc luxusu, pretože je luxusne miniatúrne. Maličkú promenádu v pidiprístave prejdete za päť minút, pokiaľ sa nezastavujete v každom z predražených butikov alebo v podnikoch s – ako inak – luxusnými cenami. Z nábrežia vybiehajú do mierneho kopčeka uzučké uličky. V čase najväčšej turistickej špičky prepchaté davmi. A pre kočík vyslovene nevhodné, čo sme dovtedy netušili. A keďže malá nomádka bola maličká, nemali sme ešte spratný cestovný kočík typu Yoyo Babyzen či náš milovaný Mountain Buggy Nano, ktorý si poľahky poskladáte do veľkosti príručnej tašky a ležérne prehodíte cez plece. Ale veľkú a ťažkú opachu. Takže na nejaké lozenie po uličkách sme mohli zabudnúť. Prešli sme sa hore-dole po promenáde, pokochali sa, rozlúčili sa s Portofinom a pobrali sa naspäť.

otec-nomad-portofino

Ako som spomínala, na spiatočnej ceste sa pomerne silno rozpršalo, tak sme sa na polceste medzi Portofinom a Santa Margheritou zastavili na kapučíne v zabudnutom plážovom bare, aby na nás ostala aspoň nitka suchá. Podnik zíval zúfalým nedostatkom hostí. Domnievali sme sa, že vďaka tejto skutočnosti tam káva nebude taká predražená ako v Portofine, veď táto časť mala ďaleko od luxusu. Ale ajhľa, poriadne sme sa prerátali. Hoci nebol obsadený jediný stôl, personál nás mierne vyčítavo upozornil, aby sme si láskavo presadli do kaviarenskej časti, keďže chceme LEN kávu. Aby sme neblokovali stôl v jedálenskej časti hosťom, ktorí by sa prípadne prišli najesť (a teda by logicky minuli viac peňazí).

OK, chápem, stoly v kaviarenskej časti nemali obrusy, to je rozdiel. Beztak mi to nepripadalo ako miesto, kde by som sa chcela najesť. Neviem, prečo sme sa v tej chvíli po takom vrelom úvode nezodvihli a neodišli preč, prietrž – neprietrž. A namiesto toho sme si objednali cappucino. Ktoré bolo asi najhoršie aké som kedy pila. A nehanebne si vypýtali osem eur. Štyri eurá za jedno. Skrátka ceny ako v Portofine,s drzou „vysokohorskou prirážkou“.

Odľahčení o dvacku a to sme poriadne nič nejedli a nepili, len zaparkovali auto a dali si každý jednu kávu, opúšťame Portofino a smerujeme na noc do mestečka Chiavari. O ňom nabudúce. 🙂

mama-nomad-relaxuje-portofino

Na tomto mieste by som asi mala urobiť nejaký záver. Takže: Portofino je milé a pekné, ale jeho povesť tak trošku nafukuje realitu. Na pobreží Ligúrie sú podľa nás aj oveľa zaujímavejšie, šarmantnejšie a inšpiratívnejšie miesta. Odporúčame ho navštíviť, ak máte more času, No ak vás tlačí čas a rodičovské povinnosti, preskočte ho. Treba však zdôrazniť, že toto je kraj, kde si treba obuť pohodlnú obuv a nezabudnúť so sebou vziať aj nosič a zámok na kočík. Ak ešte deti nemáte, určite neváhajte a prebrázdite túto oblasť  krížom-krážom po rozmanitých turistických trasách. Pretože toto je oblasť, ktorá si turistiku a prechádzky vyslovene pýta a človek má z nej hneď iný pocit, než keď sa len presúva autom, vystúpi, popozerá mestečko, nastúpi a ide ďalej, hoci s babatkom sa príliš akčne v tomto štýle tak úplne cestovať nedá.

My sme sem prišli ako veľká voda bez patričnej prípravy, s polročnou malou nomádkou a vidinou toho, že si splníme sen o rozprávkových pastelových domčekoch na útesoch, ktoré sme raz videli na fotke v lesklom magazíne.  Kebyže vtedy vieme to, čo vieme dnes, tak si náš pobyt v tejto oblasti viac naplánujeme. Neváhame, ale ideme sem čo najskôr, kým je bábo čo najmenšie, najmenej váži, málo sa hýbe a najviac cez deň prespí. K tomu si zoberieme dobré trekové boty, trekové palice, kočík necháme doma. Dieťa strčíme do nosiča a hajde! Alebo potom sem prísť keď je dieta väčšie a vie už cupkať po vlastných…Hmm, pri písaní týchto riadkov mam pocit, že sme tu neboli naposledy…?

turizmus-portofinoTIPY ako zvládnuť Taliansku riviéru s bábätkom:

  • Nikam sa neponáhľajte a návštevu si rozložte na viac dní
  • Určite si zoberte nosič, klasický kočík môže byť často skôr na oštaru. Dnes by sme si vzali náš obľúbený Mountain Buggy Nano, ktorý je ľahučký a dá sa poskladať ako príručná batožina a zavesiť na plece. Vtedy sme však mali klasický kočík a popravde sme to stokrát oľutovali, veľmi nás limitoval.
  • Zabaľte si so sebou nejaké zdravé snacky pre dieťa, pretože Taliani majú špecifické stravovanie a svoju siestu. Od 15:00 do večera 7-8 sú reštaurácie väčšinou zatvorené.
Prvá zastávka na našom talianskom roadtripe – legendárne Portofino, útočisko prominentov
Ohodnotiť tento článok