V DOLOMITOCH (aj) s batoľaťom

v-dolomitoch-aj-s-batolatom

Nedajte sa odradiť tým, že úchvatné talianske hory chránené UNESCO nedáte aj dieťaťom. Dáte. Ba dokonca máme pre vás aj tipy, čo tu robiť, ak sa pokazí počasie.

Pri príchode nás privítajú dramatické scenérie ako vystrihnuté z Pána Prsteňov, alebo z nejakého iného podobného filmu. Mohutné skalnaté masívy pripomínajúce ostré dračie zuby sa nekompromisne týčia k oblohe. Ich štíty tajuplne obostierajú závoje hmly, niekedy až také mliečne hrubé, že nedovidíme na ich vrcholy. Môžeme sa iba domýšľať, kam až siahajú, v akej výške asi šteklia nebesia. Pomedzi ne sa z údolia do údolia v neraz ostrých zákrutách kľukatí úzka asfaltka. Miestami sa vinie tak blízko skalnatých zrázov, až to vyráža dych. Nečudo, že Dolomity figurujú aj na zozname chránených prírodných pamiatok UNESCO.

„Impozantné” je ten správny výraz, ak chceme jednoslovne definovať to, čo sa rozprestiera pred našimi užasnutými očami. „Treba to zažiť” – ak chceme toto miesto opísať jednou vetou.

Talianske Dolomity sú nielen lyžovačkovým rajom (vieme si živo predstaviť, že v zimných mesiacoch, keď všetko prikryje cukrová biela perina, musí okolitá krajina pripomínať kulisy rozprávky), ale aj ideálnym miestom na jarnú či letnú aktívnu dovolenku s programom nabitým vysokohorskými túrami a výletmi lanovkou hore na štíty. A lanoviek a turistických trás je tu teda požehnane.

nomadi-v-dolomitochDolomity sú viac Rakúskom než Talianskom, nájdete tu skôr typické rakúske domčeky s úhľadnými záhradkami a neodmysliteľnými kvetmi na drevených balkónoch a na oknách. Na jedálnom lístku figurujú lokálne špeciality šmrncnuté skôr Rakúskom a prítomnosťou hôr, než typicky talianske „pizza and pasta”. Domáci nie sú práve typickými Talianmi, náturou sú skôr podobní svojim severným susedom. Aj tunajšie nárečie (inak veľmi špecifické) sa skôr ponáša na nemčinu než na ľubozvučnú taliančinu, respektíve je takým zvláštným mixom. A nápisy dedín a miest tu nájdete trojjazyčne – v taliančine, nemčine a v miestnom nárečí. Takže máme chvíľami dojem, že v porovnaní s Gardským jazerom – kde sme boli len pár dní dozadu – sme sa ocitli v celkom inej krajine.

Ten pocit v nás zosilnie aj pri pohľade na ceny – očakávajte poriadnu vysokohorskú prirážku, toto veruže nie je lacný kraj. Kým napríklad káva pri Gardskom jazere stojí euro, tu za espresso (ale nie nutne práve top kvality) zaplatíte 1,80 eur. Väčšina jedál v bežných reštauráciách začína od 10 eur vyššie. Odniesli sme si aj nie práve najlepšiu gastronomickú skúsenosť s polievkou za 9 eur (a to bolo jedno z tých lacnejších jedál v danej reštaurácii), čo boli iba uvarené tortellini plávajúce vo vývare bez ktovieakej chuti. Trošku sme aj bojovali s tým, čo tu dať jesť malej nomádke. Možno sme len mali smolu, no v ponuke podnikov, kde sme boli jesť, nemali žiadnu varenú zeleninu, ryžu ani zemiaky a ani vôľu niečo nám pre dieťa pripraviť mimo jedálneho lístku. Takže sme ťažko improvizovali, spoliehali sa na polievky a cestoviny, plus sme jej nakúpili jedlo v supermarkete.

vylet-ortisei-namestie-dolomityNašou prvou zastávkou v Dolomitoch bola dedinka Ortisei (nazývaná aj St. Ulrig), najväčšia dedina v údolí Val Gardena. Dedinka sa rozkladá vo výške 1236 metrov nad morom a jej pôvabnú, históriou šmahnutú pešiu zónu lemujú obchodíky s rozličnými drevenými vyrezávanými vecičkami, hotely a kaviarne. Ak chcete svojej malej šelme kúpiť nejaké zmysluplné hračky na pamiatku, toto je to pravé miesto. Nájdete totiž množstvo krásnych hračkárstiev. Pri pohľade do ich výkladov ľutujeme, že nie sme majiteľmi zlatej kreditky – také nádherné drevené hračky – domčeky pre bábiky, vláčiky, stavebnice, lietadlá, miniatúrne kuchynky vnímavé hračky – na meter štvorcový sa len tak nevidia. Žiadne plastové blbosti, ale detailne prepracované kúsky, až zatúžime, aby sme sa sami mohli stať na chvíľu znovu deťmi. V Ortisei sa nachádza aj „kupko” s vonkajšími, vnútornými bazénmi, wellness a saunami. Takže keď vás zastihne škaredé počasie (tak ako nás) a nebudete vedieť čo s načatým dňom alebo sa budete chcieť zrelaxovať po dlhom dni nadupanom turistikou, prípadne bude treba poriadne vyšantiť drobca, môžete zamieriť sem do Mar Dolomit.

Z Ortisei sme sa do „našej” dediny Colfosco (kde bývame) dostali cez horský priesmyk Passo Gardena vo výške 2136 metrov nad morom. Už len samotný prechod cezeň je zážitok s úžasnými výhľadmi na impozantné skalnaté veže masívu Sella. Ak je však škaredé počasie, zlovestne ich obostiera hmla a je tam poriadne veterno.

krtko-v-dolomitochColfosco je najvyššie položená dedina (vo výške 1645 metrov nad morom) v oblasti Alta Badia a skvelý východiskový bod pre letnú vysokohorskú turistiku aj zimné športy. Dedinu tvoria predovšetkým hotely, penzióny a reštaurácie, ale nájdete tu aj obchod s potravinami, bankomat, kostol z roku 1420 a na naše nevýslovné potešenie – na samom konci aj perfektné detské ihrisko s lanovou dráhou, hojdačkami, šmykľavkou, piknikovými stolmi. Takže ak bude treba, môžete tu na hodnú chvíľu zakempovať pod koruny stromov a malá šelma sa môže šantiť. Nás toto ihrisko zachránilo v deň, keď bolo škaredé počasie, nemohli sme ísť na poriadnu túru a nevedeli sme, kam malú nomádku vypustiť, aby sa trochu vyjašila. (Nakoniec sme sa na lanovej dráhe jašili aj – ehm, teda hlavne my 😀 )

Takmer oproti cez cestu (resp. pri vstupe do dediny Colfosco ak idete smerom od dediny Corvara) vedie stŕmy chodníček k zvieraciemu parku situovanému v lese. Úžasný park je domovom rôznych domácich aj lesných zvieratiek (zajačiky, kozičky, prasatá, koníky, kačice a husy v jazierku a podobne), neskutočne sa nám tu páčilo. Celej rodine. Objavili sme ho pomerne neskoro popoludní, jemne pršalo, takže možno preto sme boli jedinými návštevníkmi. (Alebo sme sem vliezli už po záverečnej, neviem :-). Ale neplatili sme žiadne vstupné a niektoré zvieratká boli už zatvorené vo svojich domčekoch. Beztak bola však návšteva zážitkom, kŕmili sme kačice, príjemne sa poprechádzali po lese. WC v parku nielenže boli čisté, ale majú tu aj prebaľovací pult.

kontaktny-park-zoo-colfosco-dolomityAk máte väčšie decká a chcete im (aj sebe) dopriať trochu adrenalínu, zoberte ich do tunajšieho Adventure Parku (tiež v Colfosco), kde sa môžu prechádzať a blázniť na stezkách rôznej náročnosti v korunách stromov.

Pozrite Alta Badia – Adventure park

Mimochodom, na tejto stránke sme našli aj zoznam detských ihrísk v tejto oblasti (Alta Badia), možno vám prídu vhod: Alta Badia – Kids and Family

detske-ihrisko-colfosco-dolomityZ Colfosco vedie niekoľko turistických trás – aj vyslovene baby friendly trasy – buď do susednej dediny Corvara alebo opačným smerom k vodopádom. My sme sa spontánne a s odvahou nič netušiacich vydali k vodopádom. Bola to príjemná prechádzka po širokej kamennej cestičke obklopenej lesom s úžasným výhľadom na hory, po ceste je niekoľko odpočívadiel, potôčik. Terén je nenáročný aj pre stredne pokročilých chodcov, takže naša malá nomádka si celkom slušne pocupitala. Aj keď, samozrejme, išli sme baby tempom a netrvalo nám to 50 minút ako hlásala ceduľa. 😀 Dokonca sme nedorazili ani k samotným vodopádom, pretože sme iba vyrazili o piatej popoludní a začalo sa pomerne rýchlo stmievať. Každopádne, ako túrička určite vhodné pre deti, žiadne stupáky ani zradný terén. Ale vezmite si nosič, na kočík to nie je 🙂

TÚRY AJ S DROBCOM

Ocitnúť sa v Dolomitoch a neabsolvovať túru okolo Tre Cime di Lavaredo (v prekl. Tri štíty Lavaderské), najčastejšieho symbolu Dolomitov? Tak trochu prúser. Tento zážitok je pritom pre všetky vekové kategórie (nie je vraj raritou, že niektorí rodičia sem dokonca v pohodičke a s úsmevom vytrepú aj kočík 🙂 a preto patrí medzi turisticky najprefláknutejšie. Na druhej strane, môžete zažiť surovú krásu Dolomitov aj s drobcom akejkoľvek vekovej kategórie. K Tre Cime vedie turistická trasa od Lago di Misurina, ale dá sa ísť hore autom k chate Auronzo (vstup je 25 eur/auto). Okolo trojice štítov vedie nenáročný „dôchodcovský” chodník na chatu Drei Cinnen (so špicovou kuchyňou). Odtiaľ sa môžete vrátiť tak, ako ste prišli alebo druhou cestou (k Lago di Misurina). Rátajte so zostupmi a stúpaním, ale dá sa to prežiť.

Tieto riadky píšem na základe infošiek z druhej ruky, od mojej spolužiačky z výšky (a budúcej mamičky) Veroniky Cvinčekovej, ktorá túru absolvovala pár týždňov pred nami a v posledných mesiacoch tehotenstva. Nám bohužiaľ na návštevu Tre Cime zúfalo nevyšlo počasie, no spolieham sa na Veronikin odhad, keď ide o „trasu priateľskú k deťom”. Na nete som sa navyše dočítala, že v okolo Tre Cime je celkom dosť horských chát, kam sa dá skryť v prípade nepriaznivého počasia. Určite ale vyrazte čo najskôr a vezmite si so sebou aj hrubšie oblečenie, ideálne vetruvzdorné a dažďuvzdorné. V Dolomitoch sa totiž počasie mení každú chvíľu a čo sa týka teploty, vysokú nadmorskú výšku fakt pocítite.

Keď spomíname baby friendly trasy v Dolomitoch, za zastávku určite stojí aj jazero Lago di Braies v údolí Val di Braies, právom považované za perlu Dolomitov. Vedie okolo neho nenáročný turistický chodníček a obklopujú ho rozprávkovo krásne hory. Budete fotiť ako o život.

vylet-v-dazdi-dolomity

ČO ROBIŤ V DOLOMITOCH KEĎ JE ŠKAREDO

Keďže sa nám počas našej dovolenky v Dolomitoch pošťastilo vychytať aj škaredé počasie, musíme improvizovať a vymyslieť náhradný – zmysluplný – program. Predsalen, pri dieťati sa nedá presaunovať, prespať, presexovať či prelenivieť celý deň ako za slobodna, všakáno? 🙂 Ani dobrovoľne a romanticky zmoknúť na nejakej túre. V dedine Colfosco (ale určite aj v ostatných dedinách) majú informačnú kanceláriu s ochotným personálom, ktorý nám poradí fajn wellness centrá s bazénmi. Okrem spomínaného v Ortisei sa nachádza veľký vodný svet Cron4 pri mestečku Brunick (40km od Colfosco), www.cron4.it. Ideme tam!

Ceny sú podobné ako u nás – celodenný vstup 11 eur/dospelý, vstup na 2,5 hodiny 8eur/dospelý, dieťa do 3 rokov grátis. Privítal nás veľký plavecký bazén (ale ak si v ňom chcete zaplávať, potrebujete kúpaciu čiapku), bazén s rôznymi vodotryskami, bazén, kde sa moôžete blázniť, hádzať loptou a blbnúť. V areáli je aj vyslovene detský bazénik s teplou, plytkou, pár centimetrovou vodou, mini šmykľavkou a hračkami, kam môžu ísť aj tie úplne najpidi deťúrence. Pre väčšie deti (my sme ho však v pohode vyskúšali aj s malou nomádkou) je zasa tobogan.

nomadka-mesto-coronaZ vodného sveta Cron4 sa vykľuje super baby friendly miesto, kde sa to len tak hemží prebaľovacími pultami a inými vychytávkami, ktoré potešia každého rodiča. V spoločných šatniach majú ohrádky, aby vám malá šelma nezdrhla, kým sa prezlečiete do plaviek. Pri špeciálnom bazéne pre najmenšie detičky sú ďalšie prebaľovacie pulty, nočníky, ležadlá, toalety. Páčila sa nám aj taká drobnosť, že pri odchode z vodného sveta sme sa mohli ponúknuť ovocím a vodou pri vchode, čo nám padlo veľmi vhod.

Súčasťou vodného sveta je aj wellness a masážne centrum, tie sme však nevyskúšali. Zato sme boli v kaviarni spojenej s reštauráciou. Hneď pri vchode do nej je uzavretý detský kútik (presklená stena), kde sa môžu drobci baviť, ak sa im nechce sedieť pri stole, kým čakáte na jedlo. Len treba dať pozor, aby ste neprešvihli čas obeda tak ako my (prišli sme tam o druhej), pretože vám už nič nenavaria a môžete si dať maximálne kávu a nejaký snack (nič moc) v kaviarenskej časti.

Za návštevu stojí aj neďaleké mestečko Brunick. Keďže sme malú nomádku vo vodnom svete Cron4 celkom slušne uštvali, chceli sme ju niekde pokočíkovať. Mestečko nás prekvapilo milým historickým centrom, má nádych Talianska (jupí) a na rozdiel od iných dediniek a miest v tejto oblasti nepozostáva iba z horských hotelov a „hutte”. Hore na kopci sa vypína hrad a pod ním sa kľukatí hŕstka historických uličiek s obchodmi. Nedá sa nevšimnúť znovu veľmi ale vééľmi nebezpečne zaujímavé hračkárstva. 🙂 Asi vieme, kam bude malá nomádka v budúcnosti posielať listy Ježiškovi. Žiaden Severný pól! Do Dolomitov. 😀

nomadka-v-dolomitochRODEO DRIVE DOLOMITOV

Aj na druhý deň naháňame údolia bez hmly, pretože inak nemá význam vyviezť sa lanovkou hore, ak nič neuvidíme. A takto sme sa dostali do mesta Cortina, ktoré je východiskovým bodom pre rôzne známe treky, napríklad na Cinque Torri a obklopujú ho brutálne scenérie. Malá nomádka si tu hodila šlofíka a my sme sa prekočíkovali po tunajšej vysokohorskej Rodeo Drive (alebo Champs Elysseés, ako chcete 🙂 s hriešne drahými butikmi a značkami zvučných mien. Vo výklade sme zbadali plyšové hračky z Disneyoviek a pri pohľade na cenu si neveriacky pretierame oči – 138 euríčiek! Nech sa páči. (Do Cortiny teda listy Ježiškovi smerovať nebudú 😀 ) A keby ste videli tie outfity okoloidúcich! Nervózne si žmolím svoje trekové nohavice a ľutujem, že som najlepšie handry nechala doma. By sa mi asi boli zišli, aj keď veľa vody by som tu asi nenamútila. Mať pri korzovaní tejto ulice na sebe handry za minimálne tisíc euro a vyzerať ako z katalógu golfového klubu je tu totiž asi priam povinnosť.

Odhliadnuc od toho, toto miesto má atmošku, ktorú treba zažiť. A keď vykukne slnko, vychutnať si tie výhľady na okolité hory a nasávať miestnu atmosféru so šálkou kávy a domácou štrúdľou v maličkej kaviarni Caffé Sport Pasticheria na tejto „promenáde”, je skrátka zážitok. Nech máte na sebe hocičo.

priroda-dolomityInak, z Cortiny sa chodí na spomínané Cinque Torri – hŕstku skalnatých masívov vzdialených od nej asi 15 minút autom, vedie k nim lanovka (roundtrip stojí 16 eur) a odtiaľ vedú rozličné trasy na okolité chaty. Najkrajšie výhľady sú údajne z Nuvolau. Aj tento výlet absolvovala moja kamarátka Veronika v pokročilom štádiu tehotenstva, takže to nie je také náročné, ako sa možno zdá. Ak by sme mali čo i len o chlp krajšie počasie, plánovali sme to absolvovať s malou nomádkou. Ak ste boli, dajte vedieť, ako sa vám páčilo. My vieme jedno – že do Dolomitov sa rozhodne musíme vrátiť. A nielen kvôli listom Ježiškovi:-)

V DOLOMITOCH (aj) s batoľaťom
Ohodnotiť tento článok